čo život dal a vzal

Fanatizmus akéhokoľvek druhu je veľmi nebezpečný. V dnešnej dobe sme svedkami niečoho veľmi divného. 27 rokov po prevrate, skupina ľudí začala jeden z nových honov na čarodejnice – hon na komunistov. Výčiny samozvaných umelcov, ktorí ničia kultúrne pamiatky a pamätníky a ich podpora samotným prezidentom vyvoláva množstvo otázok.
Ako sa dá nazvať tento fanatizmus, ktorý hraničí so šialenstvom?
Je normálne považovať niekoho, kto sa odhaľuje na verejnosti a predvádza sa v obscénnych, lascívných pózach umelcom?
Je normálne považovať za umelca niekoho, kto je vo svojom fanatizme schopný ničiť pamätník tým, ktorí padli za našu slobodu?
Ako je možné nazvať počmáranie busty Vasiľa Biľaka za kultúrnu udalosť roka?
Aká je spoločnosť a jej predstavitelia, ktorí niečo také obhajujú?
V starovekom Ríme sa cisár s nie veľmi dobrou povesťou tyrana a despotu Nero, tiež považoval za „umelca“, traduje sa, že počas jeho „umeleckých predstavení“ ľudia nesmeli opustiť amfiteáter a niektorí radšej predstierali smrť, len aby sa odtiaľ dostali. „Kultúrnou udalosťou“ Ríma v roku 64 bol veľký požiar z ktorého tohoto „umelca“ podozrievajú aj teraz. Výsledkom bolo prenasledovanie kresťanov a ich vraždenie.
Zopakuje sa podobný scenár aj teraz? Len prenasledovaní a vraždení budú „komunisti“, ľudia nepohodlní tomuto režimu s takouto nálepkou.
Kam chcú niektorí ľudia vo svojom fanatizme zájsť?
Hrobári Európy, ktorí obhajujú príchod moslimských migrantov zľahčujú smrť obetí teroristických útokov, ktoré sú výsledkom náboženského fanatizmu.
Kresťanov zase trápi, že obchodný reťazec vymazal kríže na chrámoch krajiny, ktorej produkty prezentoval.
Aj toto je jeden z výsledkov politického fanatizmu. Ak by reťazec kríže ponechal, tak by sa naň spustila vlna kritiky od ľudí podporujúcich migrantov, ktorí by sa oháňali tým, že tam nakupujú aj moslimovia a pohľad na kríže by ich mohol rozrušiť a pobúriť. Takto zase čelia kritike z druhej strany.
Obhajovanie a presadzovanie „inakosti“ šikanou tých, ktorí považujú tradičnú rodinu za základ spoločnosti je tiež formou fanatizmu.
Mediálny hon na tých, ktorí obhajujú tradičné hodnoty, rušenie reklám preto, že v nich vystupuje rodina v zložení matka, otec, dieťa, len kvôli tomu, aby sme neurazili niekoho, kto má inú orientáciu je toho príkladom.
Novodobý fanatizmus má mnoho tvárí a svedčí o veľkom úpadku morálky spoločnosti už aj tým, že sa len prizeráme a nie sme schopní tomu zabrániť.
Budeme sa ticho prizerať aj vtedy, keď nám budú zatvárať a vraždiť našich najbližších len preto, že sa odvážia povedať svoj názor?
Pretože tým „prizeraním sa a nič nerobením“ podporujeme vznik totalitného systému, aký nemá obdoby v dejinách ľudstva.
Potom sa ocitneme v skutočnom Pekle…