čo život dal a vzal

„Byl pozdní večer – první máj –
večerní máj – byl lásky čas.
Hrdliččin zval ku lásce hlas,
kde borový zaváněl háj.
O lásce šeptal tichý mech;
květoucí strom lhal lásky žel,
svou lásku slavík růži pěl,
růžinu jevil vonný vzdech.
Jezero hladké v křovích stinných
zvučelo temně tajný bol,
břeh je objímal kol a kol;
a slunce jasná světů jiných
bloudila blankytnými pásky,
planoucí tam co slzy lásky.“

K. H. Mácha Máj

Mám pred sebou jeden z najväčších „pokladov“ mojej zbierky kníh. Je to malá útla knižôčka v nádhernom umeleckom obale.
„Máj“ Karla Hynka Máchy vydaný v roku 1941 vo vydavateľstve HYPERION v Prahe.
Máchov „Máj“ a Sládkovičova „Marína“ sú vrcholné diela a poklady českého a slovenského romantizmu.
Máj a láska patria k sebe. Tak ako patrí prebúdzajúci sa život k jari.
Dnešná noc bola magickým predelom medzi obdobím tmy, zimy a smrti a obdobím svetla, nového života a lásky.
Je zvláštne, ako po včerajšom zamračenom a chladnom dni, dnes ráno vyšlo slnko a všetko presvetlilo a preteplilo svojimi hrejivými a životodarnými lúčmi.
Tak ako slnko presvetľuje a zohrieva prírodu, tak aj láska prináša svetlo do našich životov, zohrieva a lieči naše ubolené a utrápené srdcia a duše.
Láska dokáže dať nádej, keď už nečakáme od života nič…
Dokáže liečiť aj vtedy, keď vieme, že nemáme veľa času, ale vďaka nej sa každé ráno dokážeme zobudiť, nadýchnuť a žiť.
Láska dokáže vrátiť radosť do života a úsmev.
Láska nám dokáže vrátiť schopnosť snívať a byť šťastným.
Je najvzácnejším pokladom a darom, aké ľudia dostali. A predsa si často krát neuvedomujeme jej hodnotu.
Dokážeme ju ničiť, haniť, odháňať od seba.
Odmietame podávanú ruku človeka, ktorý nám ju chce darovať. Možno je to tým, že prestávame veriť v jej silu a dobro.
Možno by stačilo byť menej sebeckým a nechať lásku pôsobiť v našich životoch. Pozerať na svet a ľudí jej očami a urobiť zo sveta krajšie a lepšie miesto pre všetkých.
Prvý máj je oslavou lásky. Bolo by krásne, ak by bol oslavou lásky každý deň nášho života.