čo život dal a vzal

Nedávno som písala o tom, po čom túžia ženy a aby muži nemali pocit, že my ženy im vôbec nerozumieme a nechceme im rozumieť, píšem týchto pár myšlienok. Možno sa mýlim a možno nie…
Ale píšem to hlavne pre nás ženy, aby sme občas dokázali nahliadnuť aj do toho mužského sveta, ktorý je nám ženám rovnako vzdialený, ako je ten náš ženský svet mužom.
Muž predovšetkým túži po pokoji. Po takom tom obyčajnom pokoji.
Ako vtedy, keď príde domov z roboty, otvoria sa dvere a za nimi čaká nervózna manželka, ktorá spustí siahodlhý monológ a začne referovať o všetkom, čo sa za jeho neprítomnosti stalo, alebo nestalo.
Práve v tom čase muž túži po štipke pokoja, aby mal čas vypnúť, zresetovať hlavu a prepnúť sa z pracovného na domáci režim. Alebo aj vtedy, keď sa natiahne večer na gauč ku televízoru a chce v pokoji premýšľať. My ženy, by sme mali byť ohľaduplné a nechať svojich mužov „premýšľať“, aj keby sa obývačka celá triasla od chrápania.
Na trošku vyššej úrovni je „svätý pokoj“. Vôbec sa nečudujem, že muži túžia aj po takomto pokoji. Význam toho výrazu som pochopila, keď sa mi posťažoval sused, ako jeho žena za ním prišla s ružencom, aby sa s ňou aspoň raz pomodlil a to práve vtedy, keď v televízore dávali Ligu majstrov.
Najvyššia úroveň je, ako sa tu hovorí „zbešnetý pokoj“. Premýšľala som, ako taký pokoj môže vyzerať, keď mi druhý sused povedal, že ho chce mať od svojej svokry, ale keď som videla jeho svokru, nemusel nič viac vysvetľovať.
Muži túžia po nás ženách. Po našom úsmeve, pochopení a láske.
To len my ženy občas nedokážeme pochopiť, že väčšine mužov je úplne jedno či máme celulitídu, aj tak poriadne nevedia čo to je, ale chýba im náš smiech a radosť. Túžia po našej bezprostrednosti a nie po afektovanom prejave.
Túžia po našej prirodzenej kráse a nie po maske z mejkapu. Túžia po milovaní s nami a neriešia, či máme kilá navyše, väčšie či menšie prsia, alebo boky a stehná, ale trápi a štve ich ak ich odmietame a musia sa ponižovať a prosíkať o to, čo by sme im mali dávať s radosťou a mať z toho spoločne pôžitok.
Muži sa túžia normálne najesť, preto by sme ich nemali trápiť našimi diétnymi výtvormi, ktoré nám aj tak nezaručia štíhlu líniu. Nejednému chlapovi sa zalesknú oči a je jedno, či má 18, alebo 55 rokov, keď mu naservírujete poriadny kus pečeného mäska s fajnou kapustou a domácou knedľou a prekvapíte ho pohárom vychladeného pivka.
Túžia po našom pochopení, uznaní a pochvale. Túžia po pohladení.
V podstate muži túžia presne po tom istom, po čom túžime aj my ženy.
Viem, že muži a ženy rozprávajú každý svojim jazykom, ale možno by stačilo, ak by sme jeden druhého viac počúvali. Vyhli by sme sa nedorozumeniam, zbytočnému trápeniu a nesplneným túžbam, na jednej i druhe strane.