čo život dal a vzal

Ježiš umýval nohy pred poslednou večerou svojim priateľom, učeníkom. Túto tradíciu dodržiava aj pápež, hlava katolíckej cirkvi a živý zástupca Boha na Zemi.
Na Zelený štvrtok pápež umyl nohy dvanástim väzňom, odsúdeným zločincom.
Vlani umýval nohy moslimským migrantom.
Na Veľký piatok v deň Kristovho umučenia a smrti sa modlil a prosil o odpustenie aj za hanbu ľudstva, ktorou je smrť nevinných detí a žien vo vojnových konfliktoch, bombardovanie, či smrť migrantov.
Umývanie nôh pápežom na Veľkonočné sviatky dokonca aj zločincom je podľa cirkvi aktom ľudskosti, hovorí sa, že Kristus sa znížil aj k tým najbiednejším či najhriešnejším, pretože práve oni potrebujú milosrdenstvo a odpustenie.
Zamyslela som sa však nad tým, či by umyl nohy „skutočným zločincom“, ktorí sú priamo zodpovední za tú „hanbu ľudstva“, pre ktorú prosil Boha o odpustenie.
Kto by sedel na pomyselnej lavici zločincov, vďaka ktorým v dnešnej dobe zomierali a zomierajú ženy, deti, starci, migranti?
Kto by sedel medzi zločincami, vďaka ktorým miliardy ľudí na planéte žijú v otroctve biedy a dlhov?
Boli by medzi nimi aj tí, ktorí bezohľadne ničia a devastujú planétu?
Žiaľ, tak ako to bolo v minulosti, tak aj teraz sa pápež s tými ľuďmi priateľsky stretáva, objíma, dokonca im bozkáva ruku.
Za celé storočia sa morálka cirkvi a jej predstaviteľov tak isto ako aj morálka mocných sveta nezmenila.
Ak by pápežovi a cirkvi skutočne záležalo na osudoch tých najbiednejších, tak by to celosvetové šialenstvo dokázali zastaviť, pretože potrebnú moc na to majú.
Na čom však v skutočnosti záleží mocným sveta, medzi ktorých sa radí aj hlava katolíckej cirkvi?
Na dobre ľudstva a planéty určite nie…
Preto to divadlo s umývaním nôh či už migrantom, zločincom, alebo bezdomovcom a modlenie sa vyznieva ako pokrytecká fraška.