čo život dal a vzal

Tradície, ktoré sa uchovávajú z pokolenia na pokolenie sú našim vzácnym pokladom, ktorý nás spája s našimi predkami.
Pripomína nám ich svet dávnej minulosti, ich život, ich vieru, ich zvyky, ich sny.
Dnes je Veľkonočný pondelok, deň šibania a oblievania. Ľudia začali vnímať tento deň ako súčasť kresťanskej Veľkej noci, ale tieto zvyky nemajú vôbec nič spoločné s kresťanskou kultúrou.
Na Smrtnú nedeľu sa ešte stále v niektorých dedinách praktizuje „Vynášanie Moreny“.
Morena je Slovanská bohyňa zimy a smrti a jej vynesením ďaleko za obydlia, pálením v očistnom ohni a hodením do životodarnej vody Slovania privolávali jar v podobe bohyne Vesny, ktorá ukončuje vládu Moreny nad svetom.
Vláda zimy sa končila a príroda sa prebúdzala do nového života.
Na Kvetnú nedeľu sa nosia do katolíckých chrámov svätiť bahniatka. Vraj symbolizujú palmové ratolesti, ktorými vítali ľudia Ježiša pri príchode do Jeruzalema pred Veľkonočními sviatkami.
Bahniatka pripomínajú mláďatká ovečiek, samotnú jar. Sú to jahňady vŕby, ktorá je v Slovanskej mytológii stromom odoberajúcim zlú energiu.
Preto si jej prútmi obradne práve na jar ženy „čistili“ obydlia od zlého, čo zanechala zima.
Voda symbolizuje život. Obradným umývaním sa zabezpečovalo zdravie. Ženy si často umývali vlasy pod vŕbou, aby ich mali krásne a dlhé ako vŕbové prútie.
Kraslica – vajíčko je tiež symbolom života, ktorý vzniká jeho oplodnením.
Občas by sme sa mali zamyslieť nad tým, aký význam naozaj majú tradície, ktoré dodržiavame.
Pochopili by sme, kým v skutočnosti sme a kto boli naši naši predkovia.
To, že naša história a mytológia je veľmi bohatá dokazujú aj naše rozprávky. Stačí sa začítať do tých, ktoré pre nás zachovali naši národovci, najmä Pavol Dobšinský.