čo život dal a vzal

Hudba je pre mňa všetkým…
Jej tóny sú ako písmenká, ktorými dokážeme opísať svoje myšlienky, pocity.
Nesmierne obdivujem ľudí, ktorí písmenkami hudby – notami, dokážu toto všetko vyjadriť a obdivujem ľudí, ktorí hudobnými nástrojmi tie maličké znaky z partitúr dokážu oživiť tak, že môžeme počuť všetky príbehy hudby.
Spájaním písmeniek hudby – tónmi vzniká niečo, čo nás chytí za srdce, pohladí a urobí náš deň krajším, plnohodnotnejším.
Hudba nás sprevádza životom od narodenia až po hrob.
Spájaním tónov môžme vyjadriť krásu a výnimočnosť lásky. Dokážeme popísať všetky jej odtiene. Od nežného zamilovania po vášnivé vzplanutie.
Jednoduchú a každodennú a aj tú ničivo spaľujúcu.
Hudba vyjadrujúca lásku je jemná, nežná, spontánna, očarujúca, hravá, vášnivá.
Veď akú silu majú tóny uspávanky, keď dokážu upokojiť nielen deti, ale aj nás dospelých?
Koľko emócii dokáže hudba vyčariť, keď nás dokáže dojať a rozplakať, rozveseliť, rozosmiať?
Spájaním tónov môžeme vyjadriť lásku a obdiv k prírode, vlasti, Zemi. Tónmi môžeme opísať jej krásu a jedinečnosť.
Obrovské množstvo hudobných diel je vypovedá o obdive a láske k Bohu.
Raz som písala, že je nespočetné množstvo druhov lásky, toľko ako hviezd na nebi. S hudbou je to presne tak isto.
Je veľké množstvo hudobných žánrov, od klasickej po ľudovú, filmovú, či tú, ktorú denne počúvame z rádií.
Žiaľ je aj taká, ktorá si hovorí hudba, ale je to len kakofónia nesúrodých tónov a vulgarizmov, pripomínajúca škrekot a nemá so skutočnou hudbou nič spoločné.
O hudbe by som mohla písať veľmi dlho, ale je lepšie započúvať sa do nej…
Do nežnej a vášnivej…
Do nežnej, nostalgickej…
Do upokojúcej a dojímavej…
Do plnej temperamentu…
Do strhujúcej ako život sám…