čo život dal a vzal

Čo vlastne vieme o Ježišovi z Nazaretu, ktorého narodenie si v týchto dňoch pripomína kresťanský svet?
Veľa kresťanov len to, čo počuli v kostole, alebo čítali v Biblii.
Ježiš sa narodil v Palestíne, ktorá bola pod Rímskou nadvládou. Palestína bola rozdelená na tri kraje Galileu, na severe krajiny, úrodnou zelenou krajinou, ktorá bola ovplyvnená gréckou kultúrou. Samáriu, ktorá delila úrodnú Galileu od neúrodnej Judei. V Samárii vznikla nová po dobytí Asýrčanmi nová etnická skupina vytvorená zmiešaním nasťahovanými Asýrčanmi s pôvodnými Izraelcami – Samaritáni, ktorí si vytvorili svoju vlastnú odnož náboženstva. A Judea, strohá krajina s hlavným mestom Jeruzalemom.
V dobe predpokladaného Ježišovho narodenia vládol Palestíne Herodes Veľký, krutý vládca, ktorý sa svojou politikou snažil zapáčiť Izraelskému národu tým, že dal rozšíriť a vyzdobiť Jeruzalemský chrám, ktorý bol symbolom náboženskej moci, ktorá riadila celkový život v Palestíne.
Ale snažil sa zapáčiť aj Rímskej vrchnosti a tak dal stavať chrámy rímskym bohom, amfiteátre – divadlá, ale aj mestá.
Obyvateľstvo Palestíny bolo rozdelené do viacerých náboženských skupín, ktoré riadili krajinu politicky, ale aj sociálne.
Zákonníci boli vykladači a učitelia Božieho zákona, ktorým sa riadilo obyvateľstvo. Boží zákon zasahoval do všetkých oblastí života Izraelcov.
Farizeji boli stredná vrstva Izraelcov, ktorá striktne dodržiavala zákon a oddeľovala sa od ostatných obyvateľov, pretože sa považovali za čistých a svätých Izraela.
Saduceji bola aristokratická vrstva, ktorá mala veľkú moc, boli vzdelaní a z ich radov pochádzal veľkňaz Jeruzalemského chrámu.
Eséni boli málo známa skupina, ktorí sa oddelili od hlavného náboženské prúdu a žili v čistote svojej viery.
A napokon Zelóti, nespokojní obyvatelia, ktorí chceli prinavrátiť Izraelskému národu slobodu spod Rímskej nadvlády.
Všetko toto, čo som opísala mi pripomína dnešnú Európu. Aj my sme pod nadvládou Bruselskej ríše, vládne nám cirkev rozdrobená na viac odnoží, delíme sa politicky, ekonomicky, sociálne. Naša vrchnosť sa snaží zapáčiť všetkým, ale hlavne tým „hore“…
A do takejto zvláštnej doby sa narodil Ježiš. Evanjelista Ján, jeho súputnik, ho nazýva svetlom.
Ježiš bol skutočne svetlom pre mnoho obyvateľov vtedajšieho Izraela. Nebál sa a dokázal poukázať a nahlas pomenovať všetko to, čo Izraelcov trápilo. Nebál sa postaviť zákonníkom a farizejom, ktorí zdierali ľud nezmyselným výkladom Božieho zákona a sami ho nedodržiavali a porušovali.
Nebál sa poukázať na ich hriešnosť a pýchu, na ich mamonárstvo a zaslepenosť.
Často premýšľam o Ježišovi, nie ako o Bohu, ale ako o človeku. On sám sa nikdy nevyhlasoval za Boha ani za Božieho syna, ale za syna človeka. Nepovažoval sa za Mesiáša, ale možno skôr za proroka, ktorý ukazuje novú cestu života.
Bol veľmi vzdelaný, empatický, dokázal svoje myšlienky prispôsobiť v podobenstvách tak, aby im rozumeli všetci. Dalo by sa povedať, že sú aktuálne aj pre nás a našu dobu, ale nie tak, ako sú nám vykladané oficiálnou cirkvou.
Ježiš bol veľkým vizionárom, keď sa snažil prinavrátiť čistotu vtedajšej viere a hlásal vieru v Božiu lásku, ale najmä tým, že sa snažil o návrat povedané naším moderným jazykom, morálnych hodnôt. Veľký význam pripisoval láske a ľudskosti, čistote ducha a odpusteniu previnení.
Oslavujeme Vianoce, pripomíname si jeho narodenie, ale čo by si myslel o nás, keby sa znovu vrátil, tak ako o tom hlása Cirkev?
Ako by sa cítil, keby vedel aké ohavnosti páchala Cirkev, ale aj svetská moc v jeho mene?
Zabíjanie nevinných ľudí pri obracaní na kresťanskú cirkev, vojny, upaľovanie bosoriek, kacírov. Väznenie a mučenie ľudí pre ich názory, ktoré sa nepáčili cirkevným hodnostárom, prekrúcanie jeho vlastných slov, získavanie moci a majetku v jeho mene…
Ježiš prišiel na tento svet ako posol svetla v temnote moci zla, hlásal lásku, rovnosť a Božiu milosť všetkým, nielen vyvoleným a za svoje názory musel umrieť, tak ako aj mnoho iných pred ním, ale aj po ňom.
Ježiš z Nazaretu bol človek, pretože dokázal precítiť všetko ľudské, ale najmä lásku k blížnemu. Bol rebelom, dokázal sa vzoprieť svetskej, ale aj náboženskej vrchnosti, preto musel zomrieť.
Bol Bohom? Nie, bol Božím synom – dieťaťom, tak ako sú všetci tí, ktorí veria v Stvoriteľa.
Boha z neho urobila cirkevná moc na Nicejskom koncile v roku 325, ktorá sa zjednotila pod vedením Konštantína I. a začala tak získavať moc a náboženskú nadvládu nad vtedajšou Európou.
Ježišova filozofia lásky, milosrdenstva a odpustenia je aktuálna aj dnes, v dobe krutosti a neľudskosti…