čo život dal a vzal

Včera som dostala zaujímavú ponuku, že by som mohla robiť sekretárku v novozaloženej strane.
Tak som sa nad tým zamyslela.
Hm, sekretárka, to by nebolo zlé, ale nádejný zamestnávateľ netušil, že mám oveľa vyššie ambície.
Posmelená nedávnym vznikom dvoch nových strán a návratom politickej fosílie M. Dzurindu do vysokej politiky, som začala spriadať plány.
Názov strany.
Nuž, budem musieť gúgliť, koľko ich tu na Slovensku je a aké majú názvy, pretože ich je toľko, že aj Sheldon Cooper by mal problém zapamätať si to. Ale názov bude určite poriadne úderný, taký šmrncovný, pôjdem predsa s dobou.
O peniaze sa nebojím, nejaký sponzor sa určite nájde a keď budem propagovať nejaké tie cool a in projekty, tak 5% hranicu zvoliteľnosti zvládnem ľavou zadnou, a potom bude šeja-hoja, chechtáčikov bude až, až.
Uvažujem nad tým, že sa zamerám hlavne na ženy, veď čo sme horšie ako nejaká tá Lucka či Monča?
A prvý môj počin bude, že každá pracujúca žena dostane štýlový termohrnček, pretože piť v robote hnusnú studenú kávu cez prestávku, nie je nič príjemné. A kľudne si ju už môžu robiť doma a popíjať pri práci a šéfstvo bude mať viac času na iné záležitosti, ako sledovať kamerový systém, kto si kedy odbehol na wc, alebo zaliať kávu.
Druhým, takým počinom, by mohol byť robotický vysávač do každej domácnosti. Ženy tak získajú viac času na seba, aby všetky mohli byť krásne, štíhle a sexi a hlavne nezaťažovali manželov, vysávaním pred televízorom večer, keď idú správy alebo hokej či futbal. Takto budú spokojní všetci, žena bude mať čas na skrášľovanie sa a manžel môže v pokoji driemať pri televízore. Rodinná pohoda je na nezaplatenie, bude menej stresov a rozvodov, takže všetci budú spokojní, veď predsa: „Rodina je základ štátu“.
Len to má jeden háčik, ak máte domáceho miláčika v dome či byte, treba ho dať do vedľajšej miestnosti, pretože tí robotov nemajú veľmi v láske a podaktorí sa ich boja tak, že môžu nechať niečo na podlahe. A robot je len robot, ten vám to bude rozotierať, kde sa bude dať, no a potom bude po pohodovom večere.
Určite budem musieť popracovať na PíáR a aj na reklame, ale reklamným mágom sa už podarilo dostať do politiky všelikoho, dokonca aj na hrad.
Rozmýšľam, že také fotečky z jesenného Paríža by neboli na zahodenie, alebo radšej nie, tam to už nie je také bezpečné ako voľakedy, zostanem na Slovensku, veď rovnako drahých destinácií a hotelov ako v Paríži máme aj tu u nás dosť. Tak sa budem prezentovať ako správny lokálpatriot.
Programom strany sa nebudem veľmi zaťažovať, to nie je dôležité, po voľbách je aj tak len na dve veci. Dôležitejšie bude, aby som bola miláčikom davu a ľudia ma zbožňovali. Aspoň do volieb.
Jediné čo mám hotové už teraz, je reklamný slogan.
Je to výrok hlavnej hrdinky z môjho obľúbeného českého seriálu.
“ Na tragickej život, jsem já pes“.