Už si v mojom srdci,
potichúčky si zaklopal,
nechcela som otvoriť,
ale cit bol silnejší
a Ty si vošiel doň…
Stále počujem to jemné Adagio,
zneje ako láska,
ktorá sa práve narodila…
Nechajme ju žiť,
aby silnela.
Nechajme ju rásť,
nech začne kvitnúť
ako ružová záhrada…
Stále počujem to jemné Adagio
našich duší a sŕdc…
Slnovratovo 28.8. 2016
Minulý týždeň som na sociálnych sieťach a v niektorých alternatívnych médiách zachytila podivnú „vojnu jej predstaviteľov“, ktorá začala tzv. „alternatívu“ rozdeľovať. Nie, nebudem sa tu rozpisovať o aktéroch tejto „vojny“, ale o tom, čo ukázala nielen o tých, ktorí sa hrajú na predstaviteľov „alternatívy“, ale aj o spoločnosti [...]
„Duša národa ešte stále žije“, pomyslela som si, keď sa začítala a neskôr započúvala do básnickej zbierky Radovana Masára „Slavjan“. Básnická zbierka „Slavjan“ nie je rozprávkovým dielom plným mytológie a idealizácie Slovanov, naopak je to to dielo, ktoré ukazuje drsnú a krutú pravdu o národe pred ktorou si mnohí ľudia, politici a najmä [...]
Vystrela som prázdne dlane k nekonečnu nádeje a prosila som v tichu večnosti, o malý, maličký zázrak, aby som Ťa smela nájsť tam, kde sme naše životy rozdelili miliónmi svetelných rokov spomienkami na budúcnosť... Devana Slnovratovo 19. 4. 2026 Báseň bola pôvodne zverejnená na: Belobog.sk
Celá debata | RSS tejto debaty