čo život dal a vzal

Viem, že existuje niečo také čo, sa nazýva „Etický kódex Slovenského syndikátu novinárov“.

Dnes som si ho znovu pre zaujímavosť prečítala.

Kvôli čomu? Pretože sa znova objavil článok, ktorý mal hneď v nadpise slovo „údajne“.Pred pár dňami tu tiež bol uverejnený o „údajnom ruskom diplomatovi“,ktorý „vraj“ postrelil a smrteľne zranil útočníka, ktorý ho prepadol. Ako sa ukázalo, správa bola nepravdivá, účelovo vykonštruovaná tak, aby manipulovala verejnou mienkou v neprospech Ruska.

Bola prevzatá z agentúry SITA, presne tak ako aj dnešná správa o „údajnej poprave“ jadrového fyzika Šahrama Amírího v Iráne.

Čo vlastne sledujú médiá uverejňovaním takýchto správ? Nebodaj testujú inteligenciu a naivitu národa? Alebo sú až tak poplatné svojim chlebodarcom, že hodnoty ako novinárska etika a česť nemajú pre nich vôbec žiadny význam a vážnosť?

Je zarážajúce, koľko je denne uverejnených takýchto  správ o „údajných mafiánskych bossoch, vrahoch, údajnej korupcii či zlodejine“, ktoré svojim obsahom skĺzavajú na úroveň bulváru.

Takže, keď sa stretneme so správami typu H.Clintonová  je naprogramovaný robot, alebo klon,ktorému vypadávajú funkcie: http://www.zvedavec.org/vezkratce/13124/, alebo M. Obamova je preoperovaný chlap, mali by sme ich zrejme brať s plnou vážnosťou.

Sem tam si zo zvedavosti pozriem správy aj na našich tv staniciach a nevynechávam ani tú verejnoprávnu, žiaľ bývajú na dosť podobnej úrovni.

Správy v mediách nám dokazujú len to, v akej úcte a vážnosti majú svojich čitateľov a divákov…