čo život dal a vzal

Pretože sme stratili vlastnú sebaúctu.

Uverili sme, že sloboda a mier v sú totalitou a otroctvo peňazí, bohatstva, amorálnosti sú slobodou.

Ľahkovážne sme vymenili sociálne istoty za prázdne chátrajúce budovy fabrík, za tisíce nezamestnaných, za mizerné platy o ktorých nám tvrdia, že nám stačia.

Tie donekonečna omieľané „dlhé rady na mandarínky“ sme vymenili za rovnako dlhé rady pri pokladniach, za dlhé čakacie termíny u lekárov a dlhé čakacie doby na operácie, pretože aj zdravotné poisťovne chcú mať svoj zisk.

Nedostatok „toaletného papiera“ sme vymenili za nedostatok pracovných miest či liekov pre ťažko chorých pacientov, veď čo už , v zahraničí za ne lepšie platia…

Nesmeli sme cestovať? Teraz už môžeme celkom slobodne, ale namiesto dovoleniek cestujeme  za prácou, len aby sme uživili vlastné rodiny, robíme podradnú prácu. Tisíce žien robia v cudzine opatrovateľky a u nás sa o starých a chorých nemá kto postarať a ich deti vyrastajú bez materinskej opatery. Deti nevidia otcov a otcovia vyrastať svoje deti.

Hodnoty ako priateľstvo, spolupatričnosť, láska sme vymenili za sebectvo, chamtivosť nenávisť voči blížnemu.

Hanbíme sa za svoj národ a za tradície a preberáme všetko cudzie len, aby sme kráčali s dobou.

Hanbíme sa svoje dejiny a prekrúcame ich. Ľahostajne sa prizeráme  ako z človeka, ktorý sa zaslúžil o našu národnú slobodu a materinský jazyk robia čudáka, homosexuála a rusofila a z celej jeho generácie bandu „extrémistov a nacionalistov“, pretože takto je moderné označovať každého, kto sa nehanbí za svoju vlasť a národ, z ktorého vyšiel.

Stratili sme vlastnú sebaúctu keď  sme uverili  skorumpovaným politikom, ktorí predali majetok celého štátu o ktorom tvrdili, že nemá žiadnu cenu, lebo bol vybudovaný v komunistickej totalite, zhanobili sme tak nielen svoju prácu, ale hlavne prácu našich otcov, ktorý túto krajinu obnovili po vojne.

Je život  v strachu o budúcnosť, bez sociálnych istôt, bez morálnych hodnôt slobodou, alebo otroctvom?

Slnovratovo 1.8. 2016