čo život dal a vzal

Milujem jej vôňu. Dokáže prebudiť zmysly a úplne ma zobudiť zo spánku.
Je to taký malý, každodenný rituál, podobný tým iným, ktorý väčšina z nás pozná.
Uvarím si ju a chvíľku čakám kým vychladne. Dám si do nej dve lyžičky cukru a niekedy medu, premiešam a pozorujem ako para, ktorá z nej stúpa vytvára tanečné kreácie dvoch zamilovaných milencov.
Viem, že káva by sa nemala piť nalačno, ale ja ju najradšej pijem tak, len vtedy si vychutnávam jej chuť.
Je to čas, keď si pred povinnosťami a prácou, urobím malú chvíľku pre seba, pustím hudbu, vyčistím hlavu a nazberám energiu na celý deň. Niekedy napíšem pár viet, alebo premýšľam, ale najradšej sa len tak ponorím do čistých tónov hudby a nechám sa ňou obmývať ako životodarnou vodou…
Niekedy sa pozerám cez kuchynské okno do záhrady, čo nové rozkvitlo, alebo ako sa vrabce už od skorého rána hašteria na plote. Keď prší pozorujem ako dážď steká lenivo po skle obloka, alebo ako dopadajú kvapky dažďa na rastliny, alebo robím grimasy na psa a smejem sa na tom, ako sa na mňa vyškiera a bláznivo poskakuje…
Každý z nás potrebuje chvíľku pokoja, keď môže byť len on sám so sebou a vlastnými myšlienkami. A práve to sú tie chvíle, keď dokáže pochopiť mnoho vecí a nájsť riešenia problémov s čistou hlavou a vidieť to, čo predtým nevidel…
Ranná káva to nie je len nápoj, ktorý povzbudí zmysly, ale hlavne tých pár minút, keď sa môžem trošku zastaviť v tomto uponáhľanom svete.
Ako tak pozerám, už mám prázdnu šálku a povinnosti a práca čakajú. 🙂