čo život dal a vzal

Nebojte sa milí muži, nič vám nebudem radiť… Písala som komu slúžia média a čo sa v nich človek dozvie… Tento titulok na mňa „juchol“ ráno, keď som si chcela pozrieť poštu.Je to presne ten balast, ktorým sú médiá presýtené. Žiadny zmysel správy, žiadna výpovedná hodnota. Dokonca mi pripadá scestné, aby nejaký „ženský magazín“ […]

Je možná cenzúra v takom skvelom zriadení ako je toľko ospevovaná „Západná demokracia“ ? Ale áno, a ešte vo väčšej miere ako v „totalitnom socialistickom režime“. Sloboda slova de facto neexistuje, média sú poplatné politikom a „tretiemu sektoru“… Názory občanov sú neprípustné… A bude to ešte horšie…

Pamätám si dobu, keď sme tí, ktorí sme mali rovnaké zájmy a názory trávili spolu čas. Vždy sa dal nájsť. Cez leto sme hrávali spolu futbal, basket, chodili plávať, spoločne sme chodili na pivko, stále bol nejaký táborák, alebo výlet po vínnych pivničkách. Chodili sme slobodní, zadaní a na akcie keď sa dalo sa brávali aj deti… Teraz, sme čoraz viac zahltení […]

Zrod nového života je vždy zázrak. Symfónia života začínajúca sa milovaním, preniknutím spermie do vajíčka, delením buniek, uhniezdením sa zárodku života do matkinej maternice a postupným vývinom, rastom a napokon narodením sa do tohto zvláštneho sveta, prvým nádychom, plačom… Ale čo potom? Čo sme schopní ponúknuť novému životu? Lásku, výchovu a život […]

Čakám na Teba, ako smädný na dúšok vody… Čakám na Teba, ako hladný na kúsok chleba… Prichádzaš a berieš ma do náručia, líca mi kropí dážď sĺz a Ty mi ich všetky zotieraš bozkami. Smeješ sa môjmu hladu a smädu po Tebe… Ale ja viem, že Tvoja láska, je ukrytá v tom úsmeve. Viem, že aj ja, som Tvojím chlebom a vodou. Máš ma celú, naplnenú láskou […]

Kto ich vlastní vieme… K čomu slúžia? Mali by informovať, oznamovať, učiť i zabávať. Mali.. Tlačené médiá – klasické noviny vytlačili bulvárne. Časopisy – kvantum ženských časopisov s rovnakým obsahom, v podstate o ničom normálnom, recepty, móda, pikošky…Bulvárne časopisy – stoka… Sem tak sa objaví niečo normálne, ale to musíte […]

Dnes bol ešte krásny letný deň, ale v povetrí už bolo cítiť prvú vôňu jesenného vetra a mňa zase začal ako každý rok premáhať smútok za letom, slnkom a teplom. Za letom, ktoré každý rok prináša omamné vône kvetov, mne leto pripomína vôňa ruží a materinej dúšky. Za letom, ktoré prináša búrky a teplý dážď, kedy sa dá v ňom blázniť a tancovať a cítiť […]

Sme ovce, nie sme ovce, kto sa v tom má vyznať? Taký bežný človiečik z našej spoločnosti musí byť poriadne zmätený. V kostole mu vtĺkajú do hlavy, že len pokorná a poslušná ovečka pôjde do neba. Ak má aj svoj názor,tak je kotleb-ovca. Iní vykrikujú „nie sme ovce“ a ich vrchným pastierom , ktorý ich pasie je svätý tatko soroš… Dokonca si na protest […]

Už si v mojom srdci, potichúčky si zaklopal, nechcela som otvoriť, ale cit bol silnejší a Ty si vošiel doň… Stále počujem to jemné Adagio, zneje ako láska, ktorá sa práve narodila… Nechajme ju žiť, aby silnela. Nechajme ju rásť, nech začne kvitnúť ako ružová záhrada… Stále počujem to jemné Adagio našich duší a sŕdc… Slnovratovo 28.8. 2016

Bailyes, víno, domáca, štyri kilá klobás, odborní asistenti, „špeciálna prokuratúra“… Prvý apríl? Sotva, veď je koniec augusta, ale plebs treba niečim zabaviť. Úplatky sú také staré ako politika a prostitúcia. Veď ako možno inak nazvať uplácanie všelijakých „božstiev“, len, aby sa na ľudí nenahnevali a nezoslali na nich svoj hnev? Obeta? […]