Veľa a tak málo, len otázky na odpovede, čo sa vlastne stalo, keď sme počítali čas, rátali zastavenia zeme a zabudli sme platiť za to, čo v nás iba drieme… Dlhuješ mi, málo a tak veľa, len to, čo je vo mne aj v Tebe Nie, nechcem to hneď, nechcem brať, ale žiť a cítiť škoricovú chuť smiechu a bozkov na nos… Dlhuješ mi, málo a predsa veľa, dlhuješ mi […]

Delí nás noc… Tmavá, dlhá a nekončiaca… Ale, vystriem k Tebe ruku, dotknem sa Ti tváre, pohladím Ťa končekmi prstov a ucítim v dlani teplo bozku Tvojho srdca. Delí nás čas… Zradný, krutý, neľútostný… Ale, Vystrieš ku mne ruky, zovrieš ma v náručí a budeš ma chrániť, kým čas nezomrie v nás. Delí nás smútok… Žiadostivý ako smrť… […]

Som len, zabudnutý, nedosnívaný sen, zachytený na vankúši v kvapke soli Tvojho srdca… Som len, záblesk myšlienky bez slov vnútri prázdnoty chaosu Tvojej duše… Som len… Viem, kto som a nie som len, hračkou v Tvojich rukách. Som život, som šťastie, Som láska, som túžba, som nádej, som smiech. Som neohnutý strom s vystretými konármi dlaňami nahor k nebu. […]

Ležím a počúvam, v bielej noci, pohlcujúcej naše telá po milovaní, Tvoj dych a tlkot srdca. Som blízko Teba a Ty si tak vzdialený aj keď Ťa bozkávam a spíš v mojom objatí… Som tak vzdialená a Ty blízko mňa v bielej noci zabudnutej v čase hľadania nádeje… Slnovratovo 21.03. 2020

Som iba žena, hriešna ako Mária Magdaléna, rovnaká a predsa iná… S túžbou v duši a vášňou v srdci, mĺkvo šťastná, keď počujem v tichu noci ozvenu svojho mena, ktoré šepkáš vo chvíľkach nášho bdenia Som iba žena, možno hriešna, možno rovnaká a predsa iná, keď sa modlím bez slov k Tebe láska v okamihoch milovania… Slnovratovo 11.3. 2020

V obyčajných, tichých chvíľach, rodia sa prvé tóny lásky… Pomaly, nečujne, ako keď sa dotkneš kláves klavíra a pohladíš ich, vytryskne jak hudba z nás, túžba placho a nesmelo, vryť prvé noty nehy a bozkov do strápených duší. Vo zvláštnych, tichých chvíľach, skladáme spolu prvé skladby plné farieb naplnených snov, harmónie túžob srdca a mysle vášne a […]

Cítiš to nekonečno? Je ďaleko, či blízko? Stráca sa, alebo padá do nevedomia neznáma, ako čas v nás? Chceme ho, či odmietame? Alebo sa len bojíme, vpustiť ho do snov? Cítim to nekonečno, je blízko aj ďaleko. Je vo mne, aj v Tebe, ako čas v nás. Je v tichu všedných chvíľ, v smútku sivých rán, aj v smiechu dňa. Je v nevypovedaných slovách a v mĺkvom šťastí, […]

Chcela by som… Mnoho a takmer nič, smiať sa, plakať, pobozkať Ťa, jednoducho iba žiť… Chcela by som… Málo a pritom veľa, unavená milovaním zaspávať nahá vedľa Tvojho tela… Chcela by som… trochu a len hoci, vidieť v Tvojich očiach východ slnka po prebdenej noci… Chcela by som… Čo? To vieš aj Ty, prepliesť prsty, spojiť naše dlane a […]

Chýbaš mi, vo chvíľach, keď tiene noci, mávajú krídlami a tancujú nad nami ako pár čiernych labutí . Chýbaš mi, vo chvíľach, keď tíško pijem po malých dúškoch, bezsennú samotu priamo z dlaní života. Chýbaš mi, vo chvíľach, keď sa chvejem zimou bezradnej clivoty a srdce kričí túžbou vrátiť okamihy šťastia. Chýbaš mi… čítam v Tvojich očiach, vo […]

Často netuším, ale občas aj viem. Viem ako chutí smútok, keď odchádzaš a ja za Tebou utekám. Bolíš a páliš, ako drobné kamienky zarývajúce sa do kože, keď padám na kolená. Viem, prečo sa smeješ, keď skrývam svoj žiaľ za Tvoj úsmev. Vždy mi podáš ruku a pomôžeš vstať. Netuším, prečo si tu a prečo práve ja? Prečo so mnou dýchaš, smeješ sa a plačeš, […]