Počítam čas, ktorý mi namaľoval vrásky smiechu okolo očí a začal striebriť vlasy… Rátam smiech, ktorý prekryl slzy žiaľu a dal mi krídla nádeje… Usmievam sa na lásku, tichú a nesmelú, snívajúcu plaché sny o ránach, v ktorých sa zobúdzam vedľa Teba… Počítam čas, strácajúci sa v speve zimného vetra, ktorý odnáša chvíle zlozabudnutia do […]

Skladám si Tvoj obraz zo všetkých úsmevov, ktorými si ma pohladil, aj z nehy bozkov duše, keď sme si slovami chceli povedať všetko a viac sme si povedali nesmelými dotykmi ticha, keď si ma zovrel v náručí v mrazivej prázdnote prítomnosti a cítili sme tlkot lásky v nás… Slnovratovo 4.12. 2020

Hľadám v čase, možno len kúsok dňa a možno kúsok Teba, strateného v malom sne, na ktorý pozerám ako dieťa, cez otvorené prsty, možno zo strachu, že sa stratíš spolu s ním… Hľadám v čase, možno len kúsok seba a možno len zbytok noci pohlcujúcej Tvoju tvár v mäkkej priezračnej tme, v ktorej Ťa nachádzam bozkami drobnými, ako kvapky rosy rodiaceho sa rána, na […]

Zatvorila som oči, aby som Ťa dokázala pohladiť, obyčajným, malým dotykom úsmevu, ukrytom v tichu srdca, len tak letmo, bez dotyku pier, bez dotyku nehy bozku, aby som Ťa nezobudila zo spánku a snívania… Zatvorila som oči, aby som Ťa dokázala vidieť a poláskať Ťa nežnosťou milovania, bez plachosti a clivoty umierajúceho času v duši a nájsť samu seba v […]

Už viem kto si, keď mi vo chvíľach otázok nežne prstom zotrieraš z pier posledné pochybnosti smútku a kradneš mi malý úsmev. Už viem kto si, keď bozkami tíšiš záchvevy bolesti duše a hojíš modriny srdca po chybách a pádoch vlastnej neistoty. Už viem kto si a nebudem sa viac pýtať na to, čo už dávno viem. Si ten, ktorého ľúbim… Slnovratovo 04. 11. 2020

Pozri mi do očí a hovor mi, čo v nich vidíš… Zrodenie vesmíru či kúsok strateného života? Nekonečnosť lásky, záblesk bolesti ? Padajúce hviezdy smútku, alebo záchvev duše po milovaní? Pozri mi do očí a čítaj v nich ako v zrkadle dní… O mne, o Tebe, o nehe, ktorá schúlená znova vo mne spí a čaká na malý dotyk Tvojich dlaní… Pozri mi do očí a […]

Ľúb ma, možno len tak obyčajne, ako to vieš iba Ty, nahlas v tichu dňa a mlčky v hluku noci… Ľúb ma vždy, keď sa ma dotkne chlad neistoty a strachu zo života, a ja sa potrebujem zohriať v teple Tvojich dlaní… Ľúb ma aj vtedy, keď sa sama strácam v spleti chodieb labyrintu vlastného smútku a čakám na svetlo Tvojho úsmevu, ktorý ma z neho vyvedie… Ľúb ma, […]

Nikdy nezabudnem, na prvý nádych života, ktorý si mi daroval v malom nežnom bozku pri východe smútku, keď sa stmievalo v mojom srdci… Nikdy nezabudnem, na tichý šepot našich duší, hľadajúcich sa v posledných zábleskoch nádeje v burácaní búrky osudu… Nikdy nezabudnem, na Tvoj pohľad, keď sa čas milovania, premenil na večnosť lásky, ktorá naplnila prázdnotu […]

Viem, ako chutí život a viem, ako bolí každý nádych a výdych vo chvíľach bez lásky, keď človek už len ticho čaká na posledné pohladenie času a večnosti… Viem, že čas nedokážem zastaviť a obzrieť sa je tak ťažké, vidieť seba samú a zbadať záblesk šťastia vtedy, keď už nič nečakám, len zimu a chlad… Viem, ako veľmi bolí znova sa narodiť do sveta, […]

Už len v diaľke, počujem Tvoj hlas strácajúci sa v jej hĺbke, šepkať tiché slová, nežné ako bozky zhasínajúceho slnka v smútku posledného úsmevu… Cítim, že si niekde, už len v diaľke a prosím milosrdný čas o pár chvíľ večnosti, keď sa sám zastaví a naše duše splynú v objatí nekonečného plynutia milovania a lásky v nás… Viem, že keď sa […]