čo život dal a vzal

Často premýšľam o tom, čo sa ešte musí stať, aby ľudia precitli z ľahostajnosti a pochopili, že systém v ktorom žijú ich pomaličky zabíja.
To čo sa stalo včera na vianočných trhoch v Berlíne sa týka aj nás. Aj my sme súčasťou spoločnosti, ktorú vďaka tomu, že sme stále ticho, vytvárajú mocní sveta za pomoci politikov.
Politici zaslepení egoizmom a aroganciou „zabúdajú“, že sú len volenými zástupcami ľudu a nie mocipáni.
Ľudia „zabúdajú“ na to, že majú moc niečo zmeniť a nepustiť tých, ktorí im neustále škodia ku korytám.
Včera niekoľko desiatok ľudí doplatilo na zvrátenú Európsku politiku. Dvanásť z nich zaplatilo tú najkrutejšiu daň tomuto systému. Zaplatili vlastnými životmi, tak aj ako tí ostatní pred nimi za niečo, čomu sa vzletne hovorí Demokracia, Sloboda, Západné hodnoty…
Koľko životov ešte bude musieť vyhasnúť kvôli svojvôli a zapredanosti tých, ktorí by mali byť elitou národov a celej Európy?
Nie je tak dávno, čo sme krútili hlavami a smiali sa z divných noriem EÚ, ktoré sa týkali zeleniny a ovocia…
Potom prišli so zákazom žiaroviek, pribudli rýchlovarné kanvice, či vysávače, najnovšie amalgánové plomby…
Nuž môže sa stať, že sa rozhodnú zakázať starých, chorých, postihnutých…
Môže sa stať, že nám prikážu koľko môžeme mať detí, zakážu prejavovať lásku ľuďom opačného pohlavia, lebo „in“ bude niečo iné…
A ľudia budú stále čušať, lebo vrchnosti sa neodvráva.
A možno ako vo filme „Pacho, Hybský zbojník“, podajú mocipánovi bičík… „Ešte mi priložte pán veľkomožný aj z druhej strany, poslúžte si“…
Sme ticho, keď sa dejú neprávosti…
Mlčali sme, keď európska vrchnosť dala zavraždiť M. Kaddáfiho. Dôsledky znáša celý kontinent…
Mlčíme, keď médiá glorifikujú človeka, ktorý predal naše dva národy do otroctva „Slobody a demokracie“ a pustil na nás smradľavú stoku „Západných hodnôt“.
Mlčali sme, keď tento človek obhajoval vraždenie nevinných frázou „Humanitárne bombardovanie“.
Mlčali sme, keď nám rozpredávali majetok štátu,
Mlčíme aj teraz, keď vidíme čo sa deje v našej vrcholovej politike.
Onedlho budú Vianoce, na chvíľku zabudneme na bežné starosti, ale pár dní po Novom roku sa znovu objavia a my budeme stále mlčať.
Budeme ochkať nad bulvárom, ktorý prekrýva špinu tých hore.
Alebo konečne prestaneme zatvárať oči pred špinou a neľudskosťou a začneme pomaly meniť svet…