Alternatíva a „alternatíva“…

Minulý týždeň som na sociálnych sieťach a v niektorých alternatívnych médiách zachytila podivnú „vojnu jej predstaviteľov“, ktorá začala tzv. „alternatívu“ rozdeľovať.

Nie, nebudem sa tu rozpisovať o aktéroch tejto „vojny“, ale o tom, čo ukázala nielen o tých, ktorí sa hrajú na predstaviteľov „alternatívy“, ale aj o spoločnosti ako takej.

Hneď na začiatku, ako sa prevalili vzájomné záujmové spory, sa ľudia podľa pravidla „rozdeľuj a panuj“ začali rozdeľovať na prívržencov tej, ktorej komunity a začali vznikať nové názorovo rozdielne tábory. Celá situácia vyzerá tak, ako by bola sofistikovane naplánovaná s cieľom ešte viac rozdeliť občanov štátu a rozbiť alternatívnu scénu.

Ako to v skutočnosti je, ukáže tak ako vždy čas.

Rovnako ako čas ukázal, že mnohí predstavitelia „alternatívy“ len zacítili príležitosť zviditeľniť sa v médiách a na sociálnych sieťach a ide im len biznis, sledovanosť, popularitu a snahu zarobiť si na hlúposti dôverčivých ľudí. O ľudí a spoločnosť im v skutočnosti nikdy nešlo.

Skutočná alternatíva by mala prinášať nielen iný a nový pohľad na politicko-spoločenské a sociálne témy, odpovede na mnohé otázky, ale hlavne riešenia problémov spoločnosti, čo sa v súčasnosti takmer vôbec nedeje.

Táto kauza ukázala, že tzv. „alternatívne médiá a ich predstavitelia“ sú iba opačnou stranou tej istej pomyselnej mince, čiže slovenskej mediálne scény.

Oveľa závažnejším problémom je však to, že mnohým ľuďom, ktorí „alternatívu“ doslova hlcú stačí naozaj veľmi málo. Niekoľkonásobne prežutý politický bulvár, hrubé politikárčenie, rozdeľovanie ľudí, škatuľkovanie ľudí kvôli ich názorom, ale hlavne plytké, krčmové reči, ktoré nič neriešia, ale často iba útočia na nízke pudy ľudí.

Žiaľ, spoločnosť je už tak rozdelená, že mnohým ľuďom stačí naozaj iba ten pomyselný „kus žvance“, ktorý im ponúkajú bez rozdielu takmer všetky médiá. Tento „kus žvance“ im stačí na to, aby prestali samostatne premýšľať. Premýšľať a snažiť pochopiť to, čo má mediálny a politický humbuk, ktorý sa na nich valí z každej strany zakryť a prekryť.

Možno by na začiatok pomohlo začať skutočne žiť. Odložiť na chvíľu telefóny, prestať sledovať sociálne siete, média a ísť sa prejsť, venovať sa rodine, pracovať, čítať knihu. Tvoriť a robiť niečo, na čo človek dlho práve kvôli tomu, že márni čas na nepodstatné veci, nemal čas.

Možností ako znova začať žiť ako človek je veľa.

A možno práve vtedy človek pochopí to, čo má toto všetko zakryť a tým je mentálne otroctvo človeka vydávané za slobodu myslenia.

Devana

23.6. 2026