čo život dal a vzal

Ilustračný obrázok: Ri Butov Pixabay

Pred chvíľou som si prečítala článok o tom, ako „svet“ katastrofálne zlyhal, pretože trpia nevinní a lekári v Gaze operujú a amputujú bez narkózy.

Aký svet mali novinári tentoraz na mysli?

Mocenský? Politický? Mediálny? Alebo svet jednoduchých obyčajných ľudí?

Pretože je jednoduché manipulatívnym spôsobom preniesť vinu za zlyhanie mocenských elít, politických prisluhovačov a mediálnych lokajov na „svet“. Aj v tomto prípade mravne, ľudsky a morálne zlyhali všetci tí, ktorí desaťročia  vyvolávajú  a podporujú vojenské besnenie po celom svete. Mocenské elity, ktorých chamtivosť a túžba po moci prekročila všetky únosné hranice. Politickí predstavitelia, odtrhnutí  od reality, ktorí bez mihnutia oka a bez akéhokoľvek svedomia plnia požiadavky mocenských elít. A rovnako mnohé mainstreamové médiá, z ktorých sa vďaka štedrej podpore mocenských mecenášov stali rovnakí vojnoví štváči ako politici.

Áno, „svet“ zlyhal, tak ako zlyhal v mnohých iných prípadoch.

Celá história moderného ľudstva je popretkávaná chamtivosťou mocných a utrpením nevinných. Ale stačí sa pozrieť na posledných tridsať rokov.

Potichu sa zabúda na genocídu v Rwande, kde zomrelo počas necelých štyroch mesiacov oficiálne osemsto tisíc nevinných ľudí, ale ich počet nie je úplný.

Potichu sa zabúda na pol milióna irackých detí, ktorých smrť podľa Madeleine Albrigtovej „stála za to“... O ostaných nevinných civilných obetiach sa mlčí…

Zabúda sa vojnové besnenie v Srbsku…

Potichu sa zabúda na nevinné obete  v Líbyi, Sýrii a iných štátoch, kde mocní sveta krvavými prevratmi a vojnami zavádzali „slobodu a demokraciu“…

Zabúda sa na obete hladomoru v Jemene, kde sú doteraz stále ohrozené najmä deti…

Potichu sa zabúda sa na vraždenie v Odese a tisíce nevinných obetí vrátane detí na Donbase.

Áno, je jednoduché obhajovať vojnové besnenie v záujme mocných a je jednoduché zabúdať na nevinné obete a zničené štáty.

A aj keď v prípade vojnového besnenia v Gaze  znova mnohé médiá informovali jednostranne, už nie je možné zatvárať oči pred utrpením tých najnevinnejších.

Aj keď mnoho nezávislých novinárov píše o zverstvách, ktoré sú páchané v záujme mocenských elít, ich hlasy sú umlčiavané, ich práca dehonestovaná.

Pred takmer dvoma rokmi som napísala článok o tom, koľko utrpenia, bolesti a smútku sa skrýva v nevinných detských očiach, aj napriek tomu, že sa dieťa snaží usmiať. Dievčatko Malak z Fallúdže prežilo útrapy vojny a stratu blízkych, ale koľko nevinných detí šialené vojny neprežilo?

A koľko nevinných obetí bude musieť zaplatiť za chamtivosť a túžbu po moci aj takých ľudí, ktorí si za svoje zverstvá udeľujú mierové ocenenia, alebo sa obhajujú tým, že sa rozprávali s Bohom?

Áno, „svet“ zlyhal najmä v tom, že mlčí. Svet obyčajných normálnych ľudí často mlčí, keď si myslí, že sa ho to netýka. Mlčí a radšej zabúda.

Lenže… Čo sa stane, ak „svet“ zlyhá aj v ich prípade a budú ohrozené aj ich vlastné životy a životy ich detí?

Preto je nutné rázne sa postaviť proti mocenskému barbarstvu a začať budovať taký „svet“, aby  ho už nebolo možné obviňovať zo zlyhania tých, pre ktorých ľudské životy a životy nevinných detí nemajú žiadnu hodnotu.

Devana

30. október 2023