čo život dal a vzal

Milý Ježiško,
vraj nosíš darčeky. Aspoň deti v to veria, tie dokážu veriť v zázraky.
Máš rôzne mená, ale to je vlastne úplne jedno. Niekedy na Teba myslíme aj my dospeláci, keď túžime, aby sa aj v našich životoch stal zázrak, aj keď v zázraky veľmi neveríme…
Vieš, mám toľko praní, že ani neviem ktorým začať.
Ale najdôležitejšie je jedno také zvláštne.
Veľmi si prajem pre všetkých ľudí NÁDEJ…
Nádej na to, že znovu príde doba, keď sa ľudia k sebe začnú správať ako ľudia, s láskou a úctou.
Keď priateľstvo bude opäť priateľstvom a priatelia budú pri sebe stáť a podporovať sa aj v tých najťažších chvíľach a znovu dokážu, len tak pri sebe mlčať…
Keď úcta k ľudskému životu nedovolí človeku, ubližovať bezbranným či dokonca vziať tomu druhému samotný život…
Keď láska bude skutočnou láskou, bez falošnosti, bez ponižovania sa, plná radosti a šťastia…
Keď milovanie bude milovaním a nielen obyčajným sexom, ukojením si pudov…
Keď práca bude človeka napĺňať spokojnosťou a dobrým pocitom, keď sa z nej bude tešiť a nebude len obyčajným otroctvom, z ktorého bude mať prospech len malá skupinka ľudí…
Keď ľudia budú zaspávať a zobúdzať sa s pocitom istoty a nebudú musieť trpieť neustálym stresom, čo bude zajtra, či budú mať na zaplatenie hypoték a dlhov…
Keď ľudia budú mať znovu čas na blízkych, na rodinu a deti nebudú musieť vyrastať bez rodičov a bez ich lásky a výchovy…
Keď jar bude znova jarou, plnou pučiacej zelene a rodiacim sa novým životom po zime…
Keď letá budú plné detského smiechu a radosti a budú voňať slnkom, broskyňami a bezstarostnosťou…
Keď jeseň bude časom farieb a zberu úrody…
Keď zima bude plná bieleho zasneženého pokoja a spánku prírody…
Veľmi si prajem, aby sme znovu našli v sebe ľudskosť, empatiu a súcit, pretože práve to nás robí skutočnými ľuďmi…
Veľmi si prajem, aby si ľudia našli cestu k sebe a prestali sa hlúpo napádať a urážať…
Túžim po pokoji a mieri pre všetkých a hlavne pre deti, aby nevedeli, čo je to hlad a otrocká práca…
Mám veľmi veľa praní a pritom viem, že je to len a len na nás samotných a nie na tom, či nám ich splníš, alebo nie…
Ale NÁDEJ veľmi potrebujeme, aby sme mohli začať sami od seba meniť svoje životy, životy blízkych. Aby sme sa dokázali usmievať aj napriek všetkému a rozdávať lásku a radosť okolo seba. Aby sme nemysleli len na seba, ale hlavne na tých, ktorí s nami zdieľajú naše životy…
Ale najviac si prajem, aby sme znovu začali veriť na zázraky…
Devana.