čo život dal a vzal

Pred časom sa mi dostala do rúk veľmi zaujímavá kniha autorov Michaela Sayersa a Alberta E. Kahna  „Veľké sprisahanie proti Rusku“, ktorú preložil Alfonz Bednár a ktorá  vyšla v r. 1951 v Nakladateľstve Pravda, Bratislava.

Toto mimoriadne zaujímavé literárne dielo, plné historických faktov, dáva odpovede na otázky, ktoré sa bytostne dotýkajú aj nášho štátu, pretože od ničivej vojny nás delí iba krehká časť hodnoty, ktorej význam je v súčasnosti zneuctený vojnovými štváčmi, ktorí sa neštítia žiadnej špinavosti. A tou hodnotou je MIER.

Ilustračný obrázok: Pixabay

Aby sme pochopili udalosti dnešných dní, mali by sme vedieť najmä o tých, ktoré sa diali počas prvej svetovej vojny, v ktorej tak ako teraz, Západu išlo o rozdelenie mocenského vplyvu nad územím vtedajšieho Ruska. Nemci mali záujem o všetko… Kým Angličania  mali záujem o územia s „kaukazskou ropou a chceli kontrolovať Pobaltie“, Francúzi naopak  mali záujem o „donecké uhlie a železnú rudu a možnosť kontrolovať Krym“.

Preto už 23. decembra 1917, ihneď po prvom zasadnutí predbežnej brest-litovskej  mierovej konferencie, predstavitelia Francúzska a Veľkej Británie uzavreli v Paríži tajnú dohodu o rozdelení sovietskeho Ruska, v ktorej si určili pásma francúzskeho a anglického vplyvu.

V knihe sa píše, že táto anglicko-francúzska tajná zmluva, formovala  protiruskú politiku aj v nasledujúcich rokoch.

Zo súčasného diania vieme, že protiruská politika  Západu sa neskončila druhou svetovou vojnou, ale pokračovala ďalej „Studenou vojnou“, ktorú Západ viedol celé desaťročia. Neskončila sa ani  pádom Železnej opony a nástupom demokracie v samotnom Sovietskom zväze, ktorého následkom bol rozpad ZSSR a socialistického bloku.

Štáty „vyspelej západnej demokracie“  si svoj politický vplyv a moc získavali a získavajú najmä nečestným konaním a nedodržiavaním zmlúv,  čoho svedkami  sme v súčasnosti.

Napriek jasným dôkazom, ktoré ukázali podvodné konanie  Západu voči Rusku, či už v otázke rozširovania NATO, alebo v súčasnosti nedodržiavaním Minských dohovorov, Západ na čele s USA neustále vedie spolu s médiami štvavú propagandistickú kampaň, v ktorej označuje Rusko za agresora.

Aby čitatelia aspoň trochu porozumeli v čom spočívalo a v súčasnosti znova spočíva nebezpečenstvo, ktoré predstavuje Rusko pre „Vyspelý západný svet“, dovolím si citovať z knihy slová plukovníka Raymonda Robinsa priameho účastníka udalostí v Rusku,  ktoré poskytol autorom knihy a tvoria jej záver.

Cit:

„Najmocnejším zážitkom, aký som v živote mal, bol pohľad na svetlo nádeje na oslobodenie z večitej tyranie a útlaku v očiach ruských robotníkov a roľníkov, keď odpovedali na výzvy Lenina a iných predstaviteľov sovietskej revolúcie.

Sovietske Rusko si vždy želalo medzinárodný mier. Lenin vedel, že vojna zmení jeho veľký vnútorný program, ak ho dokonca nezničí. Ruský národ si vždy želal mier. Výchova, výroba, ťažba z rozľahlého a bohatého územia vyžadujú celú myseľ, energiu a nádej. Najväčší minister zahraničia v našom veku,  komisár Maxim Litvinov, pracoval dobre a vytrvale pre kolektívnu bezpečnosť, kým anglo-americká politika zmieru s Mussolinim a Hitlerom neznemožnila kolektívnu bezpečnosť.

Sovietske Rusko neťaží z kolónií, ani po tom netúži. Sovietske Rusko nepracuje so zahraničnými obchodnými kartelmi, ani po tom netúži.  Stalinova politika vykorenila rasové, náboženské, národné a triedne rozpory na sovietskom území. Táto jednota a tento súlad sovietskych národov ukazujú cestu k medzinárodnému mieru.“

Čo dodať k slovám plukovníka Robinsa, ktoré vysvetľujú prečo je taká snaha zničiť Rusko za každú cenu?

Nuž možno iba to, že moc Západu je založená na neustálych vojnových konfliktoch a drancovaní  dobytých území, ale aj na propagande rozdeľovania spoločnosti rôznymi vnútornými konfliktami a najmä na nečestnom konaní a podrazoch nielen voči politickým protivníkom, ale aj spojencom.

Na záver budem parafrázovať slová Alberta Schweitzera, ktoré povedal pri preberaní Nobelovej ceny za mier v r. 1952 a sú ešte viac aktuálne v súčasnosti, ako v dobe ich vzniku.

Cit:

„Ako postupne narastá moc človeka, tým viac sa stáva úbohejším… Musíme zalomcovať svojím svedomím, pretože sa stávame tým viac neľudskými, čím viac rastieme v nadľudí.“