čo život dal a vzal

Čas…
Relatívny pojem, hlavne, keď sa týka nášho života.
Koľko času máme na tomto svete, kým odídeme? Niekto viac, niekto menej. Záleží však na tom, ako ho využijeme, či správne a spomienka na nás bude hlboko vrytá v srdciach tých, ktorí nás milujú, alebo ho zabijeme bezcieľnou existenciou a zomrieme s naším posledným výdychom…
Keď sa narodíme, prežívame detstvo a mladosť, tak sa nám život zdá nekonečný a pritom si ani neuvedomujeme, že každým nádychom a výdychom, každou sekundou, minútou, hodinou sa náš čas kráti. Neuvedomujeme si vzácnosť času, ktorý nám je daný…
Odmietame jedinečné chvíle, ktoré dostávame od života darom trávime ho tým, že pomaly zabíjame sami seba nezmyselnými činmi.
Často odmietame lásku tých, ktorí sú nám najbližšie. Odmietame priateľstvo, či ponúknutú ruku pomoci.
Odmietame skutočné krásy tohoto sveta a zaoberáme sa umelými, falošnými hodnotami…
Prečo je na svete toľko zla, nenávisti, násilia?
Pretože si primitívni hlupáci musia dokazovať veľkosť svojho ega.
Preto je toľko domáceho násilia na deťoch, ženách, bezbranných ľuďoch…
Preto je toľko krutosti, znásilnení, vrážd…
Preto je toľko nezmyselných vojen s tisíckami nevinných obetí…
Máme ešte dostatok rozumu na to, aby sme dokázali pochopiť, čo je naozaj dôležité v živote človeka?
Alebo čakáme až na koniec nášho bytia, aby sme si uvedomili ako sme sa mýlili?
Je naozaj dôležitá hlúpa politika, ktorá len rozdeľuje ľudí, alebo priateľstvo, ktoré nerozbijú malicherné názorové rozdiely?
Je dôležité zhŕňanie majetku a vecí, ktoré v podstate vôbec nepotrebujeme k životu, ako chvíle s tými ktorých milujeme?
Sú dôležitejšie arogancia, ostré lakte, neúcta ako čestné konanie a spravodlivosť?
Sú dôležitejšie nenávisť, závisť a nezáujem ako čistá láska, ktorú dostávame darom, od tých, ktorým na nás záleží a milujú nás takých, akí sme?
Kedy dokážeme skutočne oceniť vzácnosť toho, že sme sa ocitli tu na zemi? Až keď budeme na „smrteľnej posteli“?
Ale to je veľmi neskoro.
Kedy dokážeme úplne zabudnúť na zlo?
Zlo, ktoré je v nás a ničí nás. Ničí naše srdcia, duše, nás samotných a nielen nás samotných, ale všetko a všetkých okolo nás.
Dokážeme nájsť ten správny čas zlozabudnutia a prijať dar života?
Čas sa kráti, každým naším nádychom a výdychom…