Počula som Tvoj hlas
volať ma „poď“ ,
v tichej tme noci…
Otočila som sa za ním
a uvidela Ťa tam
čakať na môj úsmev…
„Poď“ zašepkal si znova
a vystrel ku mne ruky,
chcela som sa rozbehnúť,
ale život ma nechcel pustiť,
bál sa viac ako ja…
„Idem“ povedala som Ti očami,
„počkaj na mňa, neodchádzaj“,
prosila som úsmevom…
A čas sa zastavil,
v láske a túžbe
splynúť v ňom spolu naveky…
„Idem“, povedala som mĺkvo
životu aj smrti,
usmiala som sa na Teba,
tak ako vtedy dávno,
keď sme sa hľadali
a urobila som prvý krok…
Slnovratovo 12.8. 2021
Pozitivismus v ľudskom dianí je filozofický... ...
No a k tomu prisloviu-paci sa mi velmi. Len... ...
Je to staré čínske príslovie.Napriek ťažšie... ...
Láska ku vášmu pravopisu sa mi neľúbi.Na tú... ...
Nechodí ...stále nechodí ....čo je s ňou ? ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty