čo život dal a vzal

Slovania sú naši predkovia, naša minulosť, naša budúcnosť, my sme Slovania.
Sme národ, ktorý má svoju históriu, aj keď bola zničená už viac ako pred 1000 rokmi.
Sme národ, ktorý má svoje vlastné duchovno, ktoré sa snažila vykynožiť kresťanská cirkev, ale nikdy sa jej to úplne nepodarilo.
Naša história a naše duchovno sa uchovali v tradíciách. Veľa Slovákov si to vôbec neuvedomuje.
Naše korene spojené s našimi predkami sú stále živé a znovu v nich začína pulzovať nový život.
Veľa z nás si uvedomilo, aké vzácne je byť niekym, kto má svoju minulosť, na ktorej sa dá stavať budúcnosť.
Jedným z takých svedkov našej Slovanskej minulosti je viac ako 800 ročný dub, v maličkej obci na severovýchode Slovenska, v Dubinnom.
Dub je posvätným stromom Slovanov, je zasvätený hromovládcovi Perúnovi. Dubové Svätoháje boli duchovnými príbytkami našich predkov a podľa povesti aj prastarý dub z Dubinného rástol na okraji Svätohája a bol posvätným stromom obyvateľov toho kraja.
Je zvláštne, ako tento strom pomaly upadá do zabudnutia a pritom má takú pohnutú históriu. Prežíva len vďaka dobrým ľuďom, ktorým na ňom záleží už celé storočia.
Dochovali sa písomné záznamy o tom, ako ho zachránili pred vyrúbaním, už pred viac ako 550 rokmi, počas Bratríckoho hnutia. Dedinčania vtedy zaplatili vysoké odstupné, len aby ho zachránili.
Rovnako ho zachraňovali v prvej aj druhej svetovej vojne, keď slúžil ako orientačný bod pre delostrelecké ostreľovanie. Rozpráva sa o tom, že keď ho chceli vojaci vyrúbať, tak dedinčania poschovávali píly aj sekery.
Dub zachránili aj pri elektrifikácii obce.
V roku 1995 ho zasiahol blesk, ale dub i tak prežil.
Pohnutý osud tohoto stromu, pripomína osudy nás samých.
Dokázali sme ako národ prežiť, vždy sa nájdu ľudia, ktorým nie je naša história, tradície, duchovno ľahostajné.
Tak ako neboli ľahostajní celé stáročia obyvatelia tejto maličkej obce, ktorá leží na ceste medzi Giraltovcami a Bardejovom a je tak trošku na „konci sveta“, prestaňme byť aj my ľahostajnými k tomu, čo nás formovalo a vďaka čomu máme aj svoje meno.
Poniektorí okolo toho stromu často prechádzajú a ani si neuvedomujú jeho vzácnosť, tak ako si my doteraz neuvedomujeme vzácnosť toho, kým skutočne sme.
Severovýchod Slovenska je bohatý svojou Slovanskou minulosťou, dokazujú to aj názvy obcí.
Ale nebudem všetko prezrádzať.
Informácie o tomto živom svedkovi našej minulosti mám vlastné a čerpala som aj z tohoto portálu : http://slovania.czweb.org/Uctievanie.htm, kde sa o dube z Dubinného dozviete oveľa viac…