čo život dal a vzal

Viem, ako chutí život
a viem, ako bolí
každý nádych a výdych
vo chvíľach bez lásky,
keď človek už len ticho čaká
na posledné pohladenie
času a večnosti…
Viem, že čas
nedokážem zastaviť
a obzrieť sa je tak ťažké,
vidieť seba samú
a zbadať záblesk šťastia vtedy,
keď už nič nečakám,
len zimu a chlad…
Viem, ako veľmi bolí
znova sa narodiť do sveta,
odmietajúceho lásku a nehu,
ktoré ponúkam len tak,
keď vystieram ubolené,
smútkom skrehnuté ruky
a vidím len oči zastrené
obrazmi hluku nezáujmu…
Viem mnoho a pritom nič,
ale cítim Tvoju lásku,
silnejšiu ako čas samotný,
hojacu staré rany
doráňanej uzimenej duše
vo chvíli, keď si opriem
unavenú hlavu o tú Tvoju
a zoberieš mi ruky
do svojich teplých dlaní.
Viem málo a pritom veľa,
možno je to len pár slov,
a možno iba klišé,
pri ktorom sa človek už neusmieva,
ale ja viem a verím,
že láska v nás nezomiera….

Slnovratovo 21. 09. 2020