čo život dal a vzal

Veľakrát v živote som stretla ľudí, ktorí boli presvedčení o svojej múdrosti, ba priam genialite.
Spájalo ich veľa. Nadradené, egoistické a drzé správanie sa, nafúkanosť, žiadna sebareflexia, neschopnosť počúvať iných, neschopnosť zamyslieť sa nad názormi iných a agresívne obhajovanie svojej pravdy, bez schopnosti argumentácie. Takíto ľudia si vyžadujú vašu pozornosť a obdiv, neznesú protirečenie a mnohí z ich musia mať posledné slovo. Stáva sa, že sa pýšia vzdelaním a používajú namiesto argumentov naučené, nacvičené frázy, s ktorými si v podstate vystačia celý život.
Priznám sa, že osobne sa mi s takýmito ľuďmi veľmi ťažko komunikuje, v skutočnosti sa s nimi nemám o čom rozprávať.
Oveľa radšej mám ľudí, ktorí sú možno na prvý pohľad takí obyčajní, nevyjadrujú sa afektovaným spôsobom, ale majú ako sa hovorí „zdravý sedliacky rozum“, ktorý im umožňuje premýšľať a uvažovať o mnohých problémoch nezaujato, triezvo a prakticky.
Poznám aj ľudí, ktorí ponúkajú srdce na dlani. Sú citliví, empatickí, majú sociálne cítenie a cit pre umenie.
Poznám aj zopár mimoriadne múdrych ľudí, vzdelaných, kultivovaných.
Čím sa líšia od samozvaných „géniov“?
Nemajú potrebu vyvyšovať sa nad iných, často krát sú nenápadní, ale keď začnú hovoriť, máte pocit, ako keby v nich bolo niečo, čo presvetľuje temnotu sveta. Nepýšia sa vzdelaním, ani postavením, či vplyvnými známosťami. Nie sú pre nich dôležité…Dôležitým je pre nich poznanie…
Nedávno som si znova pozrela film o Stephenovi Hawkingovi, „Teória všetkého“ a znova začala čítať jeho knihu „Stručná historie času“, pretože práve jeho myšlienka: Najväčším nepriateľom poznania nie je ignorancia- neznalosť, nevedomosť, ale ilúzia poznania.“, ma primäla premýšľať o poznaní, o spoločnosti a jej hodnotách a smerovaní.
Žiaľ, žijeme v spoločnosti, ktorá je založená na ilúzii poznania a to dáva možnosť mnohým hlupákom, myslieť si o sebe, že sú múdri. Ilúzia poznania dáva pocit, že človek nemusí napredovať, vzdelávať sa, túžiť po skutočnom poznaní, ktoré umožňuje spoznať seba samého a vlastnú dušu.
Ilúzia poznania ho presviedča, že nemusí hľadať odpovede na otázky fungovania sveta a spoločnosti a hľadať pravdu.
Ilúzia poznania dáva pocit moci a je tragédiou, keď je hlupák presvedčený o svojej múdrosti. Tragédiou, ktorá poznamenáva spoločnosť, pretože mnoho takýchto ľudí, sa práve kvôli ilúzii poznania dostáva do riadiacich a mocenských funkcií. Výsledkom je úpadok spoločnosti, duchovná a morálna bieda. Úpadok kultúry a vzdelávania, zlyhávanie sociálneho systému, chudoba, boj o moc vojenskou agresiou, zbytočné utrpenie nevinných ľudí a v súčasnosti aj nadmerné drancovanie a ničenie planéty.
Ilúzia poznania nás presviedča, že to všetko je normálne. Klamstvo, zlo, nenávisť, túžba po moci a chamtivosť, však nikdy pre nikoho nepriniesli nič dobré, len skazu.
Preto je len na nás samotných, ako chceme žiť, čím chceme byť. Či chceme žiť vo falošnej ilúzii poznania, alebo začať sami od seba, dosiahnuť poznanie, pravdu a zmeniť svet.