čo život dal a vzal

Média, ale aj naše blogovisko sú precovidované a prematovičované a hoci tento článoček okrajovo súvisí s touto témou, možno príde vhod prečítať si aj niekoľko iných myšlienok. O probléme kúpiť na dedine čerstvý chlebík, alebo pečivo som už písala. Jednou z možností, ako si čerstvý chlieb zadovážiť, je upiecť si ho sám.
Domáci chlebík pečiem roky. Začala som v dobe, keď jeho domáca výroba nebola takou módnou záležitosťou, akou je dnes.
Bolo to v časoch, keď ešte mnohí verili prázdnym sľubom o dvojnásobných platoch, ale namiesto toho si uťahovali opasky, aby sme sa mohli stať kolóniou, pardon súčasťou vyspelej Európy a „Neviditeľná ruka trhu“ vyčíňala horšie, ako povestná „Čierna ruka“. V tom období mnoho jedincov pochopilo tento ekonomický výraz tak, že sa snažili zarobiť na všetkom a na všetkých a politici v duchu hesla „štát je zlý vlastník“ rozpredali všetko, čo malo akú hodnotu.
A práve v tomto období očakávania krajších zajtrajškov sme mali v dedine až dva obchody. Aby to bolo spravodlivé jeden bol na jednom konci a ten druhý na opačnom, možno preto aby sme si navzájom nezávideli.
V jedno ráno, keď som odviedla deti do škôlky, chcela som kúpiť čerstvý chlebík a rožky. Vošla som do budovy obchodu a predo mnou boli dokorán otvorené dvere do skladu. Chlieb aj pečivo boli položené v plastových prepravkách na špinavej betónovej, vlhkej podlahe a v jednej prepravke si na chlebe pochutnával vypasený potkan.Podľa všetkého bol už pravidelným štamgastom, pretože sa ma ani trošku nezľakol, keď ma zbadal. Vošla som do predajne a povedala to priamo majiteľovi obchodu, ten sa vôbec nezatváril prekvapene. Už si nepamätám ako som prišla domov, pretože som bola v poriadnom šoku. Do obchodu som nikdy viac nevkročila. Po nejakom čase malo podobné skúsenosti viacero zákazníkov a majiteľ bol obchod nútený zatvoriť.
V ten deň som upiekla svoj prvý chlieb. Mala som možnosť chodiť do druhého obchodu, ale cesta tam trvala poriadnu polhodinu rezkej chôdze. Jednoduchšie bolo ísť si nakúpiť do blízkeho mestečka, ale kvôli zlému autobusovému spojeniu som tam chodievala pomenej. Keďže moje deti boli hladoši a často som piekla nejaký koláčik, mala som doma vždy zásobu múky a droždia. Spomenula som si na moje detstvo u starej mamy a na jej voňavý chlieb. Na veľké, okrúhle, voňavé pecne chleba s chrumkavou kôrkou, ktoré som jej pomáhala po upečení a vybratí z chlebovej pece natierať vodou, aby boli krásne lesklé. Lenže to bola minulosť a mňa ani nenapadlo, že je rozdiel piecť chlebík z kvásku, ktorý stará mama používala a piecť ho z droždia. Urobila som cesto podľa receptu zo starej kuchárskej knihy, kde sa nepísalo nič o tom, že cesto musí byť husté a hutné. Ja som urobila krásne, polomäkké, vláčne cesto, ktoré mi krásne vykyslo, potom som ho premiesila a vytvorila som z neho šišku, ktorú som dala nakysnúť do slamenej ošatky, ktorú som mala ako dekoračný košíček na pečivo. Chlebík v ošatke krásne podkysol a ja som sa tešila z toho, ako sa mi na prvý krát darí. Vyklopila som ho na pomúčený plech, trošku potrela vodou, rýchlo šupla do vyhriatej rúry a čakala som na malý zázrak. Sledovala som ako sa pečie a prišlo sklamanie, chlebík namiesto toho, aby krásne narástol do výšky, viac narástol do šírky. Bola som veľmi sklamaná, ale nechala som ho piecť. Keď som otvorila rúru, aby som ho obrátila, po kuchyni sa rozplynula jeho vôňa. Po upečení som ho skontrolovala, poklopkaním na spodnú stranu. Ozval sa dutý zvuk a mne trochu odľahlo. Chlebík som preložila na drevenú dosku, prikryla utierkou a nechala som ho vychladnúť. Všetci sme boli zvedaví, ako ten chlebík bude chutiť. Nie, nebol ako ten starej mamin, ale aj napriek tomu všetkým chutil.
Postupom času, som sa naučila robiť rôzne druhy chlebíka. Vytvorila som si vlastné osvedčené recepty. V obchodoch sa objavili viaceré druhy múky, ražná chlebová, celozrnná, grahamová, špaldová. Naši majú radi zemiakový, slnečnicový, tekvicový, celozrnný a veľmi radi majú cibuľový chlebík.
Do základného chlebíkového cesta z 500g hladkej múky, 100g ražnej chlebovej a 50 g špaldovej múky, pridáme kávovú lyžičku soli, trochu celej rasce a kvásku z pol kocky droždia a asi 300 ml vody a trošky cukru. Cesto poriadne vymiesime a prípadne pridáme ešte trochu vlažnej vody, nakoniec do neho vmiesime jednu veľkú, alebo dve menšie cibule opražené na lyžici masti dozlatista. Základné cesto musí byť hustejšie a nelepkavé, pretože cibuľa ho trochu zjemní. Po pridaní cibule ho miesime dovtedy, kým do cesta nevsiakne všetok tuk. Cesto necháme vykysnúť, potom ho na pomúčenej doske dobre premiesime a vytvoríme z neho bochník, ktorý si preložíme na plech s papierom na pečenie a necháme ešte aspoň pol hodinu pod utierkou podkysnúť. Vložíme ho do teplej rúry a pečieme podľa potreby. Pred pečením ho môžeme navrchu jemne narezať nožom a po upečení ho môžeme, ale aj nemusíme natrieť vodou a necháme vychladnúť pod utierkou.
Viem, že mnoho ľudí začalo piecť svoj vlastný chlebík. Niekomu sa to môže zdať plytvanie časom, ale nie je to tak. Vôňa chleba je tou najkrajšou vôňou domova a je aj vôňou nádeje, pokoja a istoty.