čo život dal a vzal

Dnes zase celý deň pršalo. Pozerala som z okna na „moju“ brezu. Lístie jej už na rozdiel od vŕby úplne zožltlo. Lístky na konárikoch sa chveli od vetra a z ich končekov kvapkali maličké kvapôčky dažďovej vody.
Pomaly prichádza začiatok zimy, večný a nemenný kolobeh života prírody a posledných pár tisíc rokov aj nás ľudí. Uvedomila som si silu a večnosť toho, čo ma obklopuje. To, že ročné obdobia by tu boli, aj keby sme tu my ľudia na planéte vôbec nejestvovali. To, že príroda si žije svojím vlastným životom a na rozdiel od nás, ktorí sme na nej bytostne závislí, tak ona nás vôbec nepotrebuje.
Správy, ktoré sa na nás denne valia z médií, hrozia vojnovým konfliktom, ktorý bude katastrofou pre ľudí aj Zem.
Možno je však všetko tak, ako má byť. Ľudstvo zašlo v svojej bezohľadnosti a egoizme tak ďaleko, že neváha zničiť samé seba. Ale čo si zaslúžia parazity, ktoré len ničia a vyciciavajú svojho hostiteľa? Ľudstvo za necelých sto rokov zničilo vďaka chamtivosti to, čo vznikalo milióny rokov. Zničilo vzácnu ornú pôdu. Obnova jedného centimetra ornice trvá 200 až 800 rokov. Zničilo státisíce hektárov lesov, ktoré nikto nanovo nesadí a nestará sa o ne. Znečistilo svojím odpadom obrovské územia a zamorilo špinou životodarnú vodu, bez ktorej tak, ako bez čistého vzduchu neprežije. Namiesto toho, aby sa zastavilo a zamyslelo nad svojimi zločinmi voči Zemi, ďalej len drancuje a ničí.
Vojnové nálady mocných sveta nezastaví nič.
Možno je všetko tak, ako má byť. A spolu s ostatnými zahynú aj tí, pre ktorých okrem bohatstva nemá nič iné cenu, ani planéta ani ľudské životy.
Zem, aj keď bude zničená, si časom vylieči a zahojí všetky rany, ktoré sme jej kvôli chamtivosti spôsobili a ešte aj spôsobíme.
Bez nás jej bude lepšie a ona si bude žiť svoj vlastný život tak, ako celé miliardy rokov predtým, ako sme sa tu objavili.
Naša pýcha, to čo sme vybudovali padne prachom a popolom, tak ako aj my.
Domy, či pyšné mrakodrapy, ktoré vytlačili zo svojho okolia všetko živé ustúpia novému životu. Obrovské plochy bez trávy a stromov sa nanovo zazelenajú, keď ich nebude mať kto rúbať a páliť.
Voda sa časom vyčistí od špiny a jedov, ktorými ju ľudia zamorili a znovu bude životodarnou tekutinou pre všetko živé na planéte.
Pôda získa svoju pôvodnú silu a úrodnosť a bude rodiť svoje plody pre zvieratá, ktoré už nebude zabíjať jeden z najhorších predátorov aký bol na planéte. Predátor, ktorý bezdôvodne a pre potešenie zabíja vlastný druh.
Oproti Zemi, Slnku a Vesmíru, sme bezcenné Nič a naše životy sú tiež ničotou, ak nie sme schopní zabrániť samozničeniu.
Vôbec si nezaslúžime to, čo sme dostali darom, ak to bezdôvodne zabíjame, nivočíme, nemáme v úcte, nemilujeme.
Kto z Vás by bol schopný okradnúť a zabiť matku, alebo otca? A presne takto sa správame k Zemi.
Možno je naozaj všetko tak, ako má byť a je najvyšší čas aby ľudstvo zmizlo z povrchu Zemského.