Tichý smútok mi padá do duše,
ako malé vločky snehu.
Roztápajú sa mi v očiach,
spomienky na Tvoju nehu,
ako tie dve malé vločky,
ktoré mi vtancovali do dlaní.
Vystrela som k Tebe ruky
a chcela Ti ich darovať…
No zmenili sa…
Na kvapky smútku,
ako moje myšlienky na Teba.
Slnovratovo 13.12. 2018
Minulý týždeň som na sociálnych sieťach a v niektorých alternatívnych médiách zachytila podivnú „vojnu jej predstaviteľov“, ktorá začala tzv. „alternatívu“ rozdeľovať. Nie, nebudem sa tu rozpisovať o aktéroch tejto „vojny“, ale o tom, čo ukázala nielen o tých, ktorí sa hrajú na predstaviteľov „alternatívy“, ale aj o spoločnosti [...]
„Duša národa ešte stále žije“, pomyslela som si, keď sa začítala a neskôr započúvala do básnickej zbierky Radovana Masára „Slavjan“. Básnická zbierka „Slavjan“ nie je rozprávkovým dielom plným mytológie a idealizácie Slovanov, naopak je to to dielo, ktoré ukazuje drsnú a krutú pravdu o národe pred ktorou si mnohí ľudia, politici a najmä [...]
Vystrela som prázdne dlane k nekonečnu nádeje a prosila som v tichu večnosti, o malý, maličký zázrak, aby som Ťa smela nájsť tam, kde sme naše životy rozdelili miliónmi svetelných rokov spomienkami na budúcnosť... Devana Slnovratovo 19. 4. 2026 Báseň bola pôvodne zverejnená na: Belobog.sk
Si jedna z mala ktora dokaze smutok otocit ...
Som rád ,že si sa vrátila ,no báseň ma ...
Nežné, smutné, ale čarokrásne...vďaka... ...
Celá debata | RSS tejto debaty