čo život dal a vzal

Včera som mala zaujímavý rozhovor, o zmysle života, o ľudských charakteroch, o tom, čo nás obklopuje, o vnímaní dobra a zla. O tom, ako je ľudská povaha vyrytá v tvárach a o tom, čo z ľudí urobila ich ľahostajnosť…
Milióny ľudí, možno miliardy prežívajú svoj život bez toho, aby sa zamysleli nad jeho významom, zmyslom.
Prežijú svoj život v sebaklame, že sú niečím výnimoční a pritom po sebe nezanechajú najmenšiu pozitívnu stopu…
Okrem toho ich vlastného mikrosveta, ktorým sú obklopení, ich nezaujíma nič viac. Nedokážu rozlišovať hodnoty, alebo lepšie povedané nechcú a tak im to vyhovuje.
„Keď to robia ostatní, tak môžem aj ja.“ Toto je veľmi častý názor a spôsob ich správania sa.
Milióny ľudí prežijú svoj život v ťažkých podmienkach, robia namáhavú prácu za smiešnu mzdu a sú tak zotročení celosvetovým systémom, že sa ich život scvrkol len na „bytostné prežitie“.
Milióny detí vyrastajú v obrovskej chudobe, bez vzdelania a šťastného detstva, ktoré je nahradené ťažkou otrockou prácou.
Milióny ľudí hladujú a tony potravín hnijú na skládkach a ničia Zem a zamorujú vzduch.
Má význam bojovať za lepší Svet?
Má význam bojovať za ľahostajných ľudí, ktorým takýto svet vyhovuje?
Má a obrovský!
Pretože tento náš „Svet“ nie sme len my, ľudia.
Tento náš „Svet“, to je celá naša planéta, nádherný živý organizmus s vlastným srdcom a dušou.
Náš „Svet“ to sú rastliny, stromy, zvieratá, vtáky, hmyz, to je aj životodarná voda oceánov a riek.
Má obrovský zmysel bojovať za lepší „Svet“, aj za nich, pretože sú jeho neoddeliteľnou súčasťou a bez nich by sme nedokázali prežiť.
To si len ľudia, vo svojej pýche a nadradenosti, vôbec neuvedomujú, že oni bez nás dokážu prežiť…
My sme tiež len živočíšnym druhom, ktorý aj napriek „vyspelému rozumu a modernej technike“, tejto planéte len škodí a drancuje ju.
Zničené lesy, ktoré sú aj našimi pľúcami, špinavá zamorená voda, bez ktorej nedokážeme prežiť, zdevastovaná a vydrancovaná pôda, ktorá už bez chemických zásahov nedokáže vydať úrodu…
Toto všetko sú nemí svedkovia našej bezohľadnosti, nemorálnosti a nenásytnosti…
Má obrovský zmysel bojovať za lepší „Svet“, bojovať za právo na život nielen nás ľudí, ale všetkého živého, čo nás obklopuje…
Dokážeme to hľadaním vlastnej ľudskosti v sebe…
Dokážeme to potlačením pýchy, pocitu nadradenosti, pocitu nenahraditeľnosti…
Dokážeme to vtedy, keď sa z nás stanú empatické bytosti s dušou…
Dokážeme to vtedy, keď sa z nás stanú ľudia…