čo život dal a vzal

To boli prvé slová, ktoré sa mi vybavili v mysli po prejave nášho pána prezidenta o stave republiky.
Súhlasím s ním, že potrebujeme právny štát. Napríklad aj kvôli tomu, aby sa na post hlavy štátu v budúcnosti nedostal „marketingový produkt“ záujmových skupín, ktoré sa takýmto spôsobom snažia ovládnuť Slovensko.
Áno, vražda dvoch mladých ľudí je niečo čo sa nemalo stať, ale oveľa ohavnejším zločinom je, vytĺkať z nej politický kapitál, rozbíjať republiku, organizovať štátny prevrat a neustále tancovať politické tančeky na hrobe tých dvoch.
Žiaľ, pán prezident nespomenul napríklad smrť zopár bezdomovcov, ktorí zomreli počas tých dní od zimy. Alebo sa na ich smrti nedá budovať politická kariéra?
Ak by sme žili v právnom štáte, tak by sa nemohlo stať, že práve v tom čase, keď bola objavená vražda jedného novinára, tak v dome druhého sa konala policajná razia, ktorá bola povolená na základe vykonštruovaného obvinenia a posudku z extrémizmu a ozbrojení kukláči by nemierili na jeho maloleté deti.
Prečo? Len kvôli názorom, ktoré spolu s obvineným novinárom zdieľa na Slovensku množstvo ľudí.
Ak by sme žili v normálnom a právnom štáte, tak by na poste prezidenta bol človek, ktorý by dôstojne reprezentoval vlastnú republiku a nevystupoval verejne proti jej občanom.
Žiaľ aj to, že pán prezident figuruje v súdnych sporoch a jeho firmy čelia trestným oznámeniam tiež veľmi veľa svedčí o stave našej republiky.
Svedčí to o tom, že žijeme v totalitnom režime peňazí a politiky, ktorý ako vývesný štít používa názov „Demokracia“.
A práve o tomto režime bola správa o stave našej republiky. Ukázala v plnej nahote to, čo sa podarilo „vybudovať“ za tých 30 rokov, počas ktorých tu vládne „Sloboda a Demokracia“.
„Sloboda a Demokracia“ tých, ktorí z tohoto štátu a jeho občanov už skoro 30 rokov žijú, ťažia a bohatnú na ich úkor.
Takže tá správa, ktorú pán prezident prečítal, bola najmä o nich samotných a nie o obyčajných Slovákoch, ktorí sa snažia prežiť v tomto totalitnom režime.