čo život dal a vzal

Pred pár dňami sa v našich médiach objavili bombastické „investigatívne“ články o tom, ako bolo Slovensko zapletené do únosu vietnamského obchodníka a politika Trinh Xuan Thanha, ktorého vraj uniesla vietnamská tajná služba za bieleho dňa v Berlíne, ešte vlani v lete.
Naše „mienkotvorné“ médiá z toho urobili senzáciu týždňa, ale hlavne mali dôvod znova si kopnúť do bývalého ministra Kaliňáka a bývalého premiéra Fica. Prinášali informácie o tom, do čoho kto bol zapletený a vytĺkali lacný politický kapitál pre opozíciu.
Pripomenulo mi to spolitizovaný „únos“, ktorým zabávajú Slovač už celé roky a ukazujú v plnej nahote biedu morálky médii, politikov, ale najmä celého kapitalisticko-demokratického systému.
V prípade únosu vietnamského obchodníka sa správali úplne rovnako, ako v prípade únosu p. Michala Kováča ml.
Obaja títo páni toho majú veľa spoločného. Obaja boli obvinení zo sprenevery veľkej sumy financií, čomu sa hovorí podvod, alebo krádež, defraudácia.
Vietnamský obchodník a bývalý politik bol vo svojej vlasti odsúdený na doživotie, náš „unesený pán“ dostal za odmenu diplomatickú imunitu a „teplé miestečko“.
Aké hodnoty vyznávajú médiá, politici a spoločnosť, keď obhajujú podvody, zločiny, krádeže, korupciu a iné trestné činy?
Ako je možné, že sa vietnamský expolitik, napriek svojej zločineckej minulosti mohol ukrývať v Nemecku a dokonca požiadať o azyl?
Ako je možné, že nemecká strana, ktorá vedela o jeho miliónových podvodoch neurobila nič pre to, aby ho vydala späť do jeho vlasti, kde bol trestne stíhaný?
Chcú nám politici a médiá jasne ukázať, že nie je podvod ako podvod, ale určitá skupina vyvolených si to môže dovoliť?
Kedysi, keď sa diali rôzne absurdnosti, tak sme hovorili o „bulharskom metre, či konštante“, v dnešnej dobe je to už minulosť.
Európske politické elity a ich poskokovia používajú svoj vlastný „liberálno-demokratický meter“.
A vidieť to vo všetkých sférach života v našej spoločnosti.
Defraudanti a podvodníci, ktorí spreneverujú milióny sú označovaní za úbohé obete systému a obyčajný človek, ktorý má napríklad smiešny nedoplatok v Soc. poisťovni má na krku exekútora.
Sú naše „mienkotvorné“ média seriózne, pokiaľ informujú občanov takýmto spôsobom?
Dá sa veriť ľuďom, ktorí obhajujú a ututlávajú podvody a zločiny jedných a voči druhým používajú nevyberané druhy mediálnych útokov, kydania špiny a ohovárania a využívajú každú možnosť ako im uškodiť a ublížiť?
Aké hodnoty v skutočnosti vyznávajú novinári, ktorí tak vehementne a okato bojujú za slušnosť a spravodlivosť keď informujú zaujato a jednostranne?
Aké hodnoty vyznávajú samozvané intelektuálne elity a politici, ktorým nevadia zločiny jedných a druhých by neváhali utopiť v lyžičke vody?
Slušnosť, čestnosť a spravodlivosť to nie sú.