čo život dal a vzal

Slováci boli trošku zarazení a prekvapení zo slov M. Zemana o A. Dubčekovi.
A. Dubček sa stal tvárou Pražskej jari, keď občania Československa zatúžili po socializme s ľudskou tvárou.
Ako to vtedy dopadlo, vieme. O tej dobe viem len z dokumentov a spomienok tých, ktorí toto obdobie reálne zažili.
Premýšľam o tom, ako si A. Dubček predstavoval „socializmus s ľudskou tvárou“ a ako by bol vtedajší proces demokratizácie skončil.
V tej dobe ľudia tiež túžili po slobode a demokracii.
Aká mala byť tá sloboda a demokracia?
Túžili po západnom spôsobe života so všetkými sociálnymi istotami socializmu?
Rok 1968 bol zvláštnym rokom. U nás sa o tom hovorí a píše veľmi málo. Protesty boli nielen v socialistickom Československu, ale boli napríklad aj vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku, Taliansku, Švédsku, Spojených štátoch, Veľkej Británii, Mexiku, či Brazílii.
Tam študenti a občania protestovali proti vykorisťovaniu, bezpráviu, vojne vo Vietname a bojovali tiež za slobodu, demokraciou, ľudské práva a sociálne istoty.
Proces demokratizácie Československa skončil v auguste 68 a A. Dubček bol novou mocou „uprataný do ústrania“, kde žil život obyčajného občana.
Nový boj za slobodu a demokraciu začal v novembri 89 a A. Dubček sa stal jednou z jeho tvárí.
To, čo sa začalo diať po novembri 89, už nebol „socializmus s ľudskou tvárou“, bol to nástup tvrdej formy kapitalizmu na ktorú bol pripravený málokto.
Nezamestnanosť a strata sociálnych istôt sa stali v Československu tvrdou realitou. Začal sa tvrdý boj o moc a delenie republiky s ktorými Dubček nesúhlasil.
Verím tomu, že sa tak ako v roku 68 stal nepohodlným pre svoje presvedčenie a postoje. Lenže tento krát už neboli pri moci komunisti.
Jeho autonehoda vyvoláva ešte aj dnes veľa otáznikov.
Keď prezident Zeman použil kritické slová voči nemu, zamyslela som sa nad tým, čo by povedal na to, čo sa stalo s našou maličkou krajinou.
Čo by povedal na mocenské hry, ktoré tu nastali, na biedu občanov, nielen tú materiálnu, ale aj duševnú. Na zničené a spustnuté fabriky, ktoré dávali prácu robotníkom, na zničené poľnohospodárstvo a potravinovú nesebestačnosť, výpredaj majetku štátu?
Čo by povedal na obrovskú kriminalitu, nezamestnanosť, hromadný odchod ľudí za prácou do zahraničia?
Čo by povedal na názorovú roztrieštenosť a nenávisť medzi ľuďmi, na zámerne klamanie a manipulovanie médií?
Čo by povedal na množstvo ľudí bez domova, na 3 a pol milióna exekúcií, obrovskú zadĺženosť obyvateľstva.
Kvôli tomuto stál a rečnil v 89-tom na tribúnach?
Chcel takúto slobodu a demokraciu pre občanov bývalého Československa?
Mal byť takýto „socializmus s ľudskou tvárou“ aj po Pražskej jari?
To sa už nikdy nedozvieme.
Ale osobne si myslím, že tým, že v roku 68 ostali pri moci komunisti ľudia dostali ešte dvadsať rokov života v sociálnych istotách a mieri.
Viem, že ma hneď napadnú odporcovia socializmu s tým, že Československo bolo 20 rokov okupované Ruskou armádou.
Chcem len upresniť, že nebolo okupované Ruskou armádou, ale bolo podľa vtedajšieho zriadenia chránené vojskami Varšavskej zmluvy.
Aká je to sloboda a demokracia, keď USA majú v tejto dobe po celom svete okolo 800 vojenských základní?
Čo by A. Dubček povedal na takúto slobodu a demokraciu?