čo život dal a vzal

Po prevalení aféry v reedukačnom centre vyplávala na povrch aj suma, koľko stojí mesačný pobyt takýchto chovancov a štát to štedro dotuje.
A takýchto a podobných centier je viac. Každému sa môže stať, že jeho dieťa skĺzne na šikmú plochu a je potrebné mu pomôcť, aby sa vrátilo späť do normálneho života, lenže za výchovu sú v prvom rade zodpovední rodičia. Otázka znie: Akou sumou prispieva tento štát tým rodičom, ktorý sa o svoje deti starajú zodpovedne a vychovávajú z nich budúcnosť tohoto štátu?
Inou zaujímavou informáciou o štedrosti štátu je tá, už dva roky stará, ktorá hovorí koľko stojí ročne tento štát jeden väzeň. Cca 14 000 eur,
Je desivé, že takúto sumu ročne nemajú rodiny s deťmi, kde niekedy pracujú aj obaja rodičia a musia z toho platiť všetko.
Čo mňa osobne veľmi zaujalo je počet invalidných dôchodcov. Mám kamaráta, ktorý má od narodenia postihnutie a doteraz žil a pracoval ako zdravý človek, aj napriek tomu, ale ozval sa vek a aj zdravotné problémy, aj tak mal dosť veľké ťažkosti s uznaním čiastočného nároku na invaliditu.
Keď som bola niekedy na jar na SP s papiermi u nás na pobočke, bola tam obrovská masa ľudí, nechápala som, lebo som od videnia poznala hlavne manželky miestnej tzv. smotánky a bola som prekvapená, že všetky tie vymaľované, vyčesané, načančané paničky, ktoré vyzerali ako keby sa vychystali ku ženskému na preventívku, boli invalidné dôchodkyne, ktoré niesli nejaké potvrdenia o zdravotnom stave…
Tento štát má peniaze na štedré výsluhové dôchodky, ale aj dôchodky z priemernej mzdy pre tých, čo nikde celý život nerobili. Tým, ktorí poctivo robili celý život dáva almužnu a keď ju zvyšujú o pár eur, robia z toho pár mesačné „pozdvižení“…
Tento štát má peniaze na prebujnelý štátny aparát, keď potrebujem niečo vybaviť na úradoch potrebujem si obrniť nervy a nahodiť aspoň 1000 wattov šarmu a úsmev č. 19. Pretože na jar si treba vypočuť ťažké vzdychy nestíhame,lebo v zime toho bolo veľa. V lete nestíhame kvôli dovolenkám, v jeseni nestíhame, lebo sme po dovolenkách a zime zase nestíhame, lebo idú sviatky a potom hibernujeme…
Takáto štedrosť štátu dokazuje, že stádo, ktoré ho živí, je ešte stále ako tak produktívne a dá sa dojiť…
Lenže starí ľudia tu hovoria, že krava sa dojí cez pysk, ak jej nedáš to čo potrebuje, tak prestane dávať mlieko.
A tento štát tým, ktorých veselo dojí, postupne znižuje dávky krmiva a vyžaduje čoraz väčšiu produktivitu stáda.
Dokedy to ľudia vydržia? Neviem.
Riešenie problému? Možno by pomohlo voliť strany, ktoré nie sú v parlamente a nie sú poplatné oligarchom. Ale, ak by tu chceli niečo zmeniť, museli by byť poplatnými. Strany, ktoré sú doteraz v parlamente, majú svoju stabilnú voličskú základňu kúpenú aj takýmto „sociálnym “ spôsobom…
A to bolo len pár príkladov štátnej štedrosti, miliardové investície zahraničným firmám, daňové prázdniny, predaj všetkého cenného čo štát má…
Myslím, že nás čakajú „napínavé“ časy a zážitky…