čo život dal a vzal

Prečo ja?
Pýtame sa, keď dostávame od života náročné lekcie. Snažíme sa nájsť odpovede a racionálne vysvetlenia našich trápení a bolestí najmä vtedy, keď sa ešte nestačíme pozviechať psychicky a často aj telesne z jednej rany a vzápätí dostaneme druhú.
Odpovedí sa však dočkáme málokedy vtedy, keď ich potrebujeme.
Prichádzajú nečakane a prinášajú často prekvapivý pohľad na udalosti, ktoré sme museli prežiť.
Zrazu chápeme súvislosti a vieme, že všetko to, čo sme prežili, alebo prežívame, má svoj význam v našom živote.
Dokážeme pochopiť stratu blízkych ľudí, chorobu, utrpenie, bolesť.
Pochopíme, že musíme strácať, aby sme mohli nachádzať.
Pred nejakým časom som prežívala obdobie otázok, musela som sa vyrovnať s mnohými životnými peripetiami. Bolo to v čase, keď malo prísť v mojom živote obdobie pokoja a duševného oddychu po dosť náročnom životnom období.
Práve naopak, prišli úplne nové problémy a starosti, ktorým som musela čeliť.
Mnoho z toho predchádzajúceho som už mala nejakým spôsobom v sebe vysporiadané a myslela som si, že príde vytúžený nielen telesný, ale hlavne duševný oddych.
Chvíľku síce bolo obdobie ticha pred búrkou a tá životná udrela v plnej sile.
Napriek tomu som sa snažila žiť najlepšie ako som vedela.
Pýtala som sa „prečo?“, ale odpovedí som sa nedočkala.
Raz v lete som bola doma úplne sama, len s naším psíkom. V noci padali Perzeidy a ja som ležala na deke a pozerala som na nočnú oblohu. Počúvala som hudbu, hladila psíka, ktorý ležal vedľa mňa.
Zrazu som mala pocit, že som úplne splynula so Zemou a vesmírom, cítila som sa ako malá kvapôčka vody, ktorá tvorí veľký oceán, ako zrniečko hliny, ktoré tvorí Zem, ako malý kúsok hviezdneho prachu, ktorý tvorí vesmír. Cítila som neuveriteľný pokoj a vnímala veľkosť a krásu toho, čoho som aj ja súčasťou.
V tej chvíli som cítila som objatie skutočného Boha, jeho veľkosť a nekonečnosť. Cítila jeho silu, dobrotu a lásku a obrovskú pokoru pred životom samotným.
Necítila som sa osamelá, bola som súčasťou veľkého zázraku života a vesmíru.
A dostala som odpovede na otázky.
Všetko to, čo som musela prežiť, zmenilo môj pohľad na mnohé.
Dokázala som sa zmieriť s tým, s čím som sa nemohla zmieriť. Dokázala som sa vyrovnať nielen s vlastnou smrteľnosťou, ale aj mojich blízkych.
Pochopila som, že čas, ktorý máme všetci vymeraný tu na Zemi, je nemenný a veľmi vzácny.
Pochopila som, že ho môžem prežiť úplne inak, lepšie, zmysluplnejšie.
Životné lekcie mali zrazu svoj význam a dali zmysel môjmu životu.
Je veľmi ťažké písať o takýchto skúsenostiach, pretože sú veľmi osobné.
Ale píšem o nich preto, lebo mnohí z nás dokážu život, ktorý je veľkým a vzácnym darom úplne premárniť.
Vlastnou hlúposťou a sebeckosťou ho dokážu ničiť nielen sebe, ale hlavne najbližším.
Mnoho ľudí nikdy v živote nepocíti objatie Boha, nemám tým na mysli toho, ktorého poznáme z náboženstiev, ale toho skutočného, ktorý vytvára vesmírny poriadok a dal nám slobodnú vôľu. Nepocítia ho z jednoduchého dôvodu. Nehľadajú ho, nepotrebujú ho, netúžia poznať zmysel vlastného bytia.
A pritom ho majú veľmi blízko. Majú ho v sebe, ale radšej umlčia jeho hlas, aby nemuseli prevziať zodpovednosť za svoj vlastný život a skutky.