čo život dal a vzal

Pri záberoch z Katalánska, kde polícia mláti ľudí, ktorí chceli vyjadriť svoj názor, premýšľam o tom, kedy sa stanú podobné praktiky samozrejmosťou aj u nás.
Zástancovia tohoto režimu, ktorý tu vládne a o ktorom neustále tvrdia, že je to ten najlepší systém, aký v súčasnosti máme, obhajujú násilie na bezbranných ľuďoch, starých ľuďoch a podľa toho čo som mala vidieť, na bezbranných starých ženách.
Možno sa obhajcom demokracie tento režim vidí veľmi dobrý preto, lebo je v ňom možné úplne všetko, aj mlátiť ľudí kvôli ich názoru, alebo ich rovno zabíjať a tvrdiť, že je to pre nich to najlepšie, lebo je to v záujme demokracie, ktorú sa im snaží niekto nanútiť takým spôsobom, že im vyplieni krajinu a zničí domovy.
Tvrdá nadvláda Mamonu zdeformovala všetky hodnoty a my sa stále len prizeráme.
U nás sa stal v poslednej dobe fenoménom náš vlastný prezident, ktorý preslávil svojim „podnikaním“ a filantropiou a ktorý sa snaží svojimi právomocami zaistiť si beztrestnosť.
To je len jeden z malých príkladov toho, ako si niektorí vysvetľujú demokraciu po svojom.
Ale vďaka škandálom nášho prezidenta prestávame vnímať to čo sa deje za našim chrbtom. Francúzsky prezident Macron predstavil víziu „jadra“
Zamyslel sa niekto nad tým, čo to pre Slovensko znamená?
Len ešte horšie zotročenie ako doteraz.
Otrokárstvo, ktoré sa skrýva za maskou demokracie.
Len zotročení ľudia nemajú práva a majú len povinnosti.
Len zotročení ľudia nemajú istoty a budúcnosť a jedinou ich istotou je smrť.
To, že máme zatiaľ kde spať a máme čo jesť, neznamená, že sme slobodní.
Mnoho otrokov vo veľkých ríšach minulosti, bolo na tom oveľa lepšie ako sme my. Aj oni mali svoje obydlia, mali pekné oblečenie, jedlo, ale boli len otrokmi.
My sme skutočnú slobodu a istoty vymenili za otroctvo v 89-tom.
Lenže veľkej skupine ľudí vyhovuje takýto stav spoločnosti, pretože nemusia niesť zodpovednosť za svoje konanie.
Malé prehrešky ľudí sa tvrdo trestajú a veľké podlosti sa označujú za filantropiu, alebo ospravedlňujú slobodou a demokraciou.
Takže to, čo vystihuje „demokraciu“ je staré latinské príslovie „quod licet Iovi, non licet bovi“ – Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi.