čo život dal a vzal

V debate pod posledným článkom som sa dozvedela, akú vysokú životnú úroveň máme teraz oproti minulému režimu.
Autor príspevku argumentoval vysokým počtom áut, počítačov, automatických práčok a pod…
Zabudol však na to, že od prevratu je skoro tridsať rokov a za tú dobu sa vyvíjalo všetko a pribudli nové technické a technologické vymoženosti. Životná úroveň sa zvyšovala aj v socializme.
Ako by dopadlo podobné porovnanie životnej úrovne zo začiatku 60tych rokov a konca 80tych rokov? Presne takto isto a to aj vo „vyspelej západnej Európe“. Takže porovnávať životnú úroveň takýmto spôsobom je úplne scestné, to už kľudne mohol spomenúť koľko MT mali vtedy ľudia, alebo pripojenie na internet vtedy a dnes.
Čo už nespomenul, je to akým spôsobom sa prepadla životná úroveň na Slovensku vďaka Zamatovému prevratu a ako dlho trvalo, kým sme sa po po prevrate dostali na úroveň roku 89.
Výška materiálnej životnej úrovne sa dá merať rôznymi spôsobmi.
Úrovňou bývania, počtom áut, technickými hračkami.
Len zástancovia kapitalizmu nechcú priznať jeden veľmi podstatný fakt a to je zadĺženosť občanov Slovenska.
Chceš bývať? Z priemerného slovenského platu je nemožné nasporiť si na samostatné bývanie. Možnosť bývať v nájomnom byte ako to bolo v minulosti je veľmi malá a ak je, tak výška nájomného je obrovská. Veľa ľudí, ktorí chcú slušne bývať je prinútená bývať na dlh – hypotekárny úver. Je logické, že nechcú splácať obrovské nájomné, keď môžu v podobnej výške platiť splátku úveru a dúfať že za 30 rokov sa im podarí dlh splatiť. Mnohí zatvárajú oči pred tým, že ich v podstate vlastnia banky. Vlastnia ich byty, ich peniaze, ich autá kúpené na úver, či lízing.
Áno sa stali sme sa dlhovými otrokmi bánk. Pretože mnohí ľudia si kupujú na úver aj to čo vôbec nepotrebujú k životu, ale len preto, aby ostatní videli, že na to majú, veď požičať si je tak ľahké.
Mnohí sa do takého područia dostanú nie vlastnou vinou, stačí jedna živelná pohroma, ktorá vám zničí dom, alebo vám ukradnú auto a ak chcete slušne bývať, ale potrebuje auto na prácu, neostáva vám nič iné ako sa zadĺžiť.
Poznám ľudí, ktorí sa museli zadĺžiť len kvôli tomu, aby ich rodina prežila, pretože aj napriek tomu, že poctivo pracovali, peniaze za svoju prácu nevideli…
Inou a veľmi závažnou témou je, že ľudia, ktorí sa dostali do finančných ťažkostí boli prinútení požičať si v nebankových úžerníckých spoločnostiach, ktoré potom z mnohých urobili bezdomovcov…
Dlhovými otrokmi systému sme však aj vďaka tomu, že predstavitelia nášho štátu zvyšujú vlastnú životnú úroveň zadlžovaním štátu, výška dlhu na jedného občana je cca 9600 eur.
Takže akú životnú úroveň vlastne máme?
A čím je krytá?
Papierikmi, ktoré sa tlačia len tak mírnix dýrnix a nemajú žiadnu hodnotu? Alebo virtuálnými financiami, ktoré je ľahko preposielať len jedným stisnutím tlačidla na PC a nie sú takisto ničím kryté?
Takže akú máme vlastne životnú úroveň, keď sme zadlžení po uši z každej strany?