čo život dal a vzal

Pred pár dňami médiá zverejnili nahrávku s brutálnou bitkou, kde mladé ženy zmlátili iné dievča. Niečo podobné čo sa udialo pred časom na základnej škole, kde starší chlapci rómskeho pôvodu bili mladšieho chlapca. Dnes zase bola krátka správa o tom, ako sa 17 ročný chlapec priznal k vražde vlastného otca, ktorého dobil kladivom a pichol nožom, za to že celé roky opitý terorizoval rodinu…
Hovorí sa, že mládež je naša budúcnosť.
Budúcnosť…
A záleží nám vôbec na nejakej budúcnosti?
Ako sa štát stará o vlastnú budúcnosť?
Nedávno som mala možnosť na vlastné oči vidieť vysokoškolské internáty v Bratislave.
V médiách často počuť a vidieť kritiku na tieto zariadenia. Na tomto príklade vidno ako veľmi záleží tým, ktorých sme si zvolili na našej budúcnosti. Ak by tie budovy a mnohé iné neboli postavené v časoch „totality“, ktorú tak niektorí radi opľúvajú, tak by stredoškoláci a vysokoškoláci v BA nemali vôbec kde bývať. Videl niekto spoločné WC a izby na týchto internátoch? Pleseň, opadávajúca omietka, podlahy pamätajúce desaťročia…
Zaujíma sa niekto z kompetentných ako bývajú mladí ľudia, ktorí majú byť budúcnosťou národa a štátu?
Vrátim sa naspäť k problému šikany.
Ako je možné, že mladé ženy, ktoré by mali byť v budúcnosti nositeľkami života sú schopné takej agresivity a hlúposti?
Je normálne, že mnoho mladých dievčat je tak neuveriteľne povrchných a afektovaných? Je normálne, že sa dokážu poobliekať a namaľovať ako modelky, vedia o všetkých módnych vychytávkach a akciách v obchodoch, ale nemajú základné sociálne a hygienické návyky ako je upratať si po sebe neporiadok, umyť riad, alebo dokonca spláchnuť a umyť záchod?
Mnoho mladých mužov je skeptických a nemajú lichotivý názor na dievčatá…
A chalani?
Strácajú morálne vzory, veľa z nich sa správa takisto povrchne ako ich idoly z médií.
Už ani netušia čo je to chlapská česť a slovo.
Strojcami vlastnej budúcnosti sme my sami. Budeme žať len to, čo sme zasiali.
Vždy boli rozdiely v názoroch medzi generáciami a aj budú. Priznám sa, že aj ja som bola rebel, tak ako mnoho mladých ľudí mojej generácie, ale boli sme vedení k úcte k životu a ľuďom.
Našu budúcnosť sme videli v založení si rodiny, a vytváraní hodnôt a spoločnosti poctivou prácou.
Dnes mnoho mladých ľudí poctivou prácou opovrhuje a vysmieva sa z nej, ich životnou náplňou je zábava a vyhýbanie sa zodpovednosti.
Aká nás čaká budúcnosť, keď priviesť na svet dieťa a jeho výchova sa meria len peniazmi?
Nechali sme rozbiť a zničiť vládnucej triede, ktorú sme si sami zvolili spoločnosť, rodiny, hodnoty…
Tak aká budúcnosť čaká nás a budúce generácie v tomto úžasnom kapitalizme?