čo život dal a vzal

To, čo u nás ľudia berú ako samozrejmosť a prestávajú si vážiť je inde veľkou vzácnosťou.
A práve preto je aj naša malá krajina v pozornosti tých, ktorí sa ju snažia za každú cenu ovládnuť.
Ľudia u nás, zaslepení falošným mačacím zlatom nevidia skutočné bohatstvo, ktoré sme dostali darom.
Máme čistú vodu a máme jej dosť.
Tí, ktorí vlastnia obrovské ropné polia a iné bohatstvá, veľmi dobre vedia akú obrovskú hodnotu má čistá, obyčajná voda.
Onedlho príde doba, keď sa tá obyčajná voda bude platiť zlatom.
Máme pôdu a to ešte celkom úrodnú, obrovské hektáre jej ležia ladom neobrábané. Tú najúrodnejšiu si nevážime a dovolíme s ňou kšeftovať a stavať na nej montážne haly a sklady. Dokonca naši politici ešte za to aj platia, vraj nové pracovné miesta. Vraj…
Máme nádhernú prírodu, čistý vzduch a nechali sme drancovať lesy a vyvážať drevo za pár babiek za hranice. Chodíme obdivovať krásu iných krajín a ochkať nad ňou a v našich lesoch a na lúkach robíme skládky odpadu.
Obnova lesa trvá desaťročia a obnova ornej pôdy aj niekoľko storočí, na to by sme nemali zabúdať.
Ale čo je veľmi dôležité, máme životný priestor. Naše dediny sú však vyľudňované kvôli tomu, že tam, kde je najviac krásy, je najmenej pracovných príležitostí.
Možno je to dlhodobým zámerom. O pár rokov nás budú tí zhora presviedčať ako je výhodné predať opustené domy a pôdu, na ktorej mladí ľudia nechcú a už nevedia robiť, zahraničným záujemcom. Slováci sa budú tlačiť v malých bytoch pri veľkých mestách a fabrikách postavených na úrodnej pôde a ani si nevšimnú, že ich vlastná krajina bude patriť niekomu inému a nie im.
Tí bohatí, ktorí ovládajú svet vedia, že ropa sa piť nedá a zemný plyn dýchať a dá sa bez nich prežiť. Bez čistej vody a vzduchu sa prežiť nedá.
Veľmi dobre vedia, že potraviny sa ťažko dopestujú v montážnej hale a karoséria auta, alebo počítač sa zjesť nedajú.
Vedia aj to, že ich nezasýti ani zlato, ani iné bohatstvo, ale najedia sa z obyčajného chleba.
Prečo na to ľudia zabúdajú?
Máme vôkol seba bohatstvo nevyčísliteľnej hodnoty a kvôli falošnému, bezcennému pozlátku, sme ochotní to predať a nemyslieť na generácie, ktoré prídu po nás.
Keď si ľudia toto uvedomia a urobia všetko pre to, aby sme o to vzácne neprišli, ale budú pracovať aj na duchovnej a morálnej obnove krajiny a národa, tak budeme skutočne bohatou krajinou.