čo život dal a vzal

Včera som dostala pod článok zaujímavý príspevok, bola v ňom veta: A máš už málo času…
Zvláštna veta…
Koľko máme času? To našťastie nikto z nás nevie.
Čas je veľmi relatívny pojem.
Má veľmi veľa významov. Pre niekoho je to skutočne len fyzikálna veličina, pre iného možnosť zanechať po sebe niečo veľké, čo ho urobí nesmrteľným.
Raz dávno som čítala výrok M.T. Cicera, že aj krátky čas života, môže byť dosť dlhý na to, aby sme mohli prežiť svoj život čestne a dobre.
Nie je dôležité ako dlho sme na tomto svete, ale to, čo po nás ostane. Či sme schopní len brať, alebo aj dávať. A tak je niekto schopný dať viac tým druhým za hodinu svojho života ako iný za celý svoj život.
Po niektorých ostane pocit radosti a vďačnosti, po iných pocit prázdnoty a bolesti…
Koľko máme času?
Niekto ho má skutočne málo a dokáže ho využiť na dôležité veci, iný ho má veľa a premárni ho na zbytočnosti.
Mnohí z tých, ktorí si myslia, že majú pred sebou celý život a more času, ho majú nakoniec menej ako tí, ktorí vedia, že čas ich života sa nebezpečne kráti.
Koľko času potrebujeme na to, aby sme sa na niekoho usmiali, objali ho, povedali mu, čo k nemu cítime?
Čo ak to bude to posledné, čo vo svojom živote urobíme.
My ľudia sa cítime v našej existencii takí dôležití, ale čím a kým sme oproti večnosti vesmíru.
Sme len jeden zo živočíšnych druhov, ktoré sa na našej Zemi v histórii jej trvania objavujú a zanikajú.
Myslíme si vo svojej nadutosti a nadradenosti, že máme rozum a sme viac ako tí ostatní, ktorí sú našimi súputnikmi tu na Zemi.
A práve ten náš „rozum“ využívame na to, aby sme tu ako živočíšny druh ostali čo najkratšie. Druh homo sapiens je tu podľa najnovších poznatkov okolo 400 000 rokov, poddruh, ktorý sa nazýva aj človek moderný, či rozumný okolo 40 000 tisíc rokov. To nie je veľmi dlhá doba.
Ničíme okolo seba všetko a vôbec si neuvedomujeme akí sme slabí a bezmocní voči sile prírody.
Pred časom som písala o Neandertálcoch a možných príčinách ich vyhynutia. Tiež boli len jedným zo živočíšnych druhov, tak ako sme aj my.
Vedci predpokladajú za najpravdepodobnejšiu príčinu ich apokalypsy výbuch supervulkánu Campi Flegrei. Ten vulkán sa znova prebúdza. A nám sa môže stať, že tá hrdá európska civilizácia, ktorá vyznáva všelijaké pseudohodnoty a myslí si, že je nesmrteľná, zmizne z povrchu zemského za pár okamihov pod nánosom sopečného popola a tí, ktorí ostanú, budú kruto zomierať počas sopečnej zimy.
Alebo „rozum“ mocných sveta spôsobí, že sa vyhubíme navzájom a Zem si konečne od nás oddýchne.
Koľko máme skutočne času a ako ho využijeme, je len na nás samotných…