čo život dal a vzal

Veľa ľudí má pocit, ako keby sa život tak zvláštne zrýchlil.
Ponáhľame sa, aby sme všetko stihli urobiť, zvládli kopec povinností, práce. A zrazu zisťujeme, že nestíhame žiť.
Napriek tomu, že máme množstvo technických zázrakov, ktoré by mali šetriť čas aj prácu, tej práce je stále rovnako veľa a času stále menej a menej.
Čas nemení svoju rýchlosť, plynie stále rovnako, tak ako celé veky, to len my sa stávame štvancami vlastného života. A pritom stačí tak málo. Spomaliť to šialené tempo, do ktorého nás tlačí vonkajší svet.
Niekedy stačí, len si tak ľahnúť do trávy. Vypustiť z hlavy všetky myšlienky a začať počúvať tlkot srdca Zeme. Počúvať usilovný bzukot včiel, vtáčie árie, šum lístia stromov a trávy. Dotýkať sa rukami trávy a splynúť so Zemou, byť jej skutočnou súčasťou a dieťaťom.
Pozerať na oblaky ako plávajú po nebi a nechať sa unášať fantáziou ako keď sme boli deti. Predstavovať si v nich bájne zvieratá, drakov, oblačné domy a periny. Vždy som mala takú túžbu blázniť sa, váľať sa a skákať po oblakoch ako po obrovskej perine, zabárať sa do nich.
Veľmi rada pozorujem v noci hviezdy, aj v zime, aj keď viem že vždy poriadne vymrznem. Ale v lete si ľahnem na deku, tak aby som aby som sa mohla dotknúť rukami Zeme a cítim sa ako maličké zrnko vesmírneho prachu. Obdivujem to nekonečné množstvo hviezd a bezbrehú veľkosť vesmíru. Je to nádherný pocit, byť súčasťou niečoho takého veľkolepého.
Nechávam sa unášať myšlienkami ako putujem v tom nekonečne a hľadám hviezdu, ktorá bude len moja.
Predstavujem si, ako sú hviezdy pospájané tenkými vláknami vesmírnej pavučiny, tak ako sú ľudia pospájaní priateľstvom a láskou.
Niekedy stačí, aby sme mohli nabrať novú silu a chuť žiť, stať sa na chvíľu bezstarostným dieťaťom, takým, ako sme boli kedysi, keď sme verili v rozprávky, kde vždy zvíťazilo dobro nad zlom.
Skutočný život je málokedy rozprávkou, ale ak dokážeme vnímať krásu okolo seba, ktorú sme dostali darom a veriť v dobro, môžeme spomaliť to šialené tempo tejto doby a žiť svoj vlastný život, bez špiny a hnusu vonkajšieho sveta a byť sami sebou.