čo život dal a vzal

Občas výjdu v médiách tak ako aj dnes články, alebo malé správy o tom, že Slovensko má obrovský problém s potravinovou sebestačnosťou.
Tá sa u nás pohybuje na úrovni 40 – 45 %, aj keď občas výjdu jasavé správy o tom, že sa konečne zvýšila o jedno, dve percentá.
Kedy sa z krajina stáva bezprávna kolónia, závislá na milosti tých iných? Presne takýmto spôsobom, keď sa „musí“ viac ako polovica potravín dovážať a hlavne takých, ktoré by si Slováci dokázali vyrobiť sami.
Prevrat v 89-tom, urobil hlavne z našej krajiny takúto kolóniu a vstup do EÚ, to ešte viac znásobil.
Posmešky z kvality našich potravín, ktoré sa vyrábali za „socíku“, dlhých radov na mäso a mandarinky a banány, urobili svoje.
Ale najväčším svinstvom bolo znevažovanie a degradovanie práce poľnohospodárov na úroveň zaostalých gadžov.
Zrazu boli JRD nepotrebné, pretože vraj produkovali socialistický hnus a odpad, ktorý v žiadnom prípade nemohol konkurovať tomu skvelému západnému kapitalistickému.
Pamätám si dobu, keď ľudia po revolúcii ohŕňali nosy nad potravinami a zháňali tie „západné“ v načačkaných obaloch.
Už som to písala viac krát. Ľudia vďaka vlastnej chamtivosti a hlúposti vymenili kvalitu za lajno zabalené v lacnom blyšťavom alobale…
Neuvedomovali si, že takýmto spôsobom sa pomaly stali závislými otrokmi na dovoze lacných nekvalitných potravín.
Často sa robia rôzne testy potravín, ale aj iných tovarov, ktoré sa k nám dovážajú. To, že majú úplne iné zloženie ako potraviny rovnakých značiek predávaných v západoeurópskych krajinách nie je ničím novým. A práve toto dokazuje, akým partnerom sme pre tie krajiny.
Celé hektáre pôdy zostávajú ležať ladom, alebo sa na nich pestujú dookola tie isté plodiny kukurica, repka, slnečnica.
Na dobrej úrodnej pôde sa stavajú obrovské kolosy automobiliek, priemyselné parky, nákupné strediská.
O tom ako sme po vstupe do EÚ na tom s dotáciami pre poľnohospodárov písať nebudem, ani o zákonoch, ktoré obmedzujú ich prácu. Toto všetko vidíme v našom každodennom živote.
V obchodom máme obrovský výber potravín, ale akej kvality? Potrebujeme naozaj 10 druhov masla, z ktorých je minimálne 6 druhov len rastlinnou náhradou? Lacné margaríny, o ktorých nás presviedčajú, že len tie sú vhodné pre naše zdravie? Potrebujeme toľko druhov chleba, ktorý sa pomaly nedá jesť? O syroch a jogurtoch ani nehovorím. Zelenina, ktorá zvädne a splesnie na druhú deň po kúpe. Mäso a mäsové výrobky, v ktorých mäso ani nie je…
Pohŕdaním poctivou prácou sa u nás vychovala jedna celá generácia, ktorá nemá ani potuchy ako sa potraviny vyrábajú.
Tie množstvá sociálnych pracovníkov, manažérov, politológov, sociológov či filozofov, ktoré chrlia naše školy, potraviny pre obyvateľov našej krajiny nebudú vedieť vyrobiť.
A ani blatníky či agregáty z áut sa jesť nedajú…
Úžasný kapitalizmus zničil všetko to, čo naši predkovia vybudovali, preto lebo sme to dovolili.
Stali sme sa odbytiskom nekvalitných zdraviu škodlivých „potravín“…
Dovolili sme zničiť to, čo nás živilo, zamestnávalo, dávalo nám istoty a pokojný život…