čo život dal a vzal

Čo spôsobilo vyhynutie ľudského druhu, ktorý obýval Európu oveľa dlhšie ako dnešný moderný človek?
Nebol to boj s moderným človekom, ktorý začal postupne „kolonizovať“ územie, ktoré Neandertálci obývali niekoľko storočí.
Vedci získavali veľa rokov mnoho nových dôkazov o ich živote, ale najviac hľadali dôkazy o tom, čo spôsobili ich zánik.
Bola to udalosť, ktorá môže spôsobiť zánik vyspelej civilizácie.
Pred 40 tisíc rokmi sa klíma v Európe prudko zmenila, nastala obrovská zima, ktorá spôsobila smrť veľkému počtu nielen Neandertálcov, ale aj moderných ľudí.
Tieto zmeny prinútili Neandertálcov opustiť ich domovy a hľadať bezpečnejšie územia.
Podľa vedcov populácia Neandertálcov nebola veľká, mala asi 100 000 členov a boli veľmi roztýlení po veľkom území, pretože nevytvárali veľké komunity.
Zmena klímy zdecimovala ich populáciu asi na 20 000 ľudí, čo bolo pre ich druh veľkým ohrozením.
Najväčšia tragédia nielen pre Neadertálcov, ale pre všetkých obyvateľov, však mala ešte len nastať.
Vedci získali dôkazy o ničivom výbuchu supervulkánu Campi Flegrei spred 39 000 rokov.
Našli ich v Grónskom ľadovci, kde sa robili prieskumné vrty. V ľadovci sa našli z toho obdobia zlúčeniny síry z vulkanickej erupcie.
V Rumunsku, vzdialenom viac ako tisíc kilometrov od miesta výbuchu našli geolóvia vrstvu sopečného popola z erupcie Campi Flegrei hrubšiu ako jeden meter. Z týchto zistení mohli začať vypočítavať silu erupcie. Bola omnoho väčšia ako sa predpokladalo. Popol z tejto sopky sa našiel v Lýbii a aj v Rusku. Bola zasiahnutá celá južná a východná Európa, ktorú pokryla hrubá vrstva popola. O pár dní sa popol dostal až na územie Strednej Ázie a Blízky východ, na územia, kde žili Neadertálci.
Supervulkán Campi Flegrei leží v blízkosti Neapola a v jeho kaldere žije približne pol milióna obyvateľov, bezprostredne ohrozuje štyri milióny ľudí. Začal sa znovu prebúdzať a vyháňať ľudí z ich obydlí. Vedci podrobne monitorujú jeho terajšiu aktivitu. Za posledných tridsať rokov sa zem v okolí kaldery zdvihla o viac ako dva metre, sopka začala chrliť sírnaté plyny. Vedci majú obavy robiť prieskumné vrty, aby nespôsobili katastrofu. Pyroklastický prúd môže pochovať celé toto územie pod metre lávy, tak ako pochovala Vezuv Pompeje.
Sopečný prach v atmosfére spôsobuje sopečnú zimu, všetko živé hynie už pod centimetrovou vrstvou popola…
Proti takýmto katastrofám je ľudstvo bezmocné aj v tejto dobe, keď sme na úplne inej technickej úrovni.
Výbuch sopky Campi Flegrei vyhubil skoro všetkých obyvateľov vtedajšej Európy, nielen Neandertálcov.
Prežili len ľudia žijúci v okrajových častiach kontinentu.
Vedci zistili, že najdlhšie žili Neandertálci v skalách Gibraltáru, ešte asi 15 000 rokov po výbuchu Campi Flegrei.
Žili tam bez toho, aby vedeli, že sú poslednými svojho druhu…
Podobný osud možno čaká aj nás. Supervulkánov, ktoré sa pomaličky prebúdzajú je viac. V Európe máme dva. Okrem spomínaneho Campi Flegrei, je ešte jeden v Nemecku. Vedci len nedávno zistili, že Laachske jazero neďaleko Bonnu je kráterom obrovského supervulkánu.
Proti sile prírody sme stále bezmocní a to by sme si mali uvedomiť. Nie sme páni tvorstva, sme len malou súčasťou planéty, ktorej svojou hlúposťou a sebectvom ubližujme a ničíme ju, namiesto toho, aby sme ju zveľaďovali a chránili.