čo život dal a vzal

Ilustračný obrázok: Pixabay

Včera večer verejnoprávna televízia STVR 2, odvysielala dokumentárny film belgického filmára Johana Grimonpreza s názvom „Soundtrack k štátnemu prevratu“, v ktorom boli zmapované udalosti v Afrike na začiatku šesťdesiatych rokov. Vtedy šestnásť afrických štátov získalo nezávislosť a stali sa členmi OSN a stredom diania boja o ich skutočnú nezávislosť sa stalo  Kongo a prvý demokraticky zvolený predseda vlády Patrice Lumumba.

Pri pozeraní dokumentu som pochopila, že praktiky, ktoré používali „vyspelé západné štáty“ na udržanie si kolónii v Afrike sa vôbec nezmenili. Rovnakým spôsobom sa ich snažia udržať aj v súčasnosti. Rovnako sa nezmenil ani význam samotnej OSN, ktorá už vtedy slúžila ako mocenský nástroj „vyspelého západu“ a rovnako tak média, ktoré šírili a dnes šíria povinnú mocenskú propagandu. V skutočnosti sa všetko to, čo bolo spomenuté v dokumente  deje aj v súčasnosti  a stále podľa rovnakého brutálneho a v podstate jednoduchého scenára. A to dokonca aj na Slovensku.

Podľa slov bývalej členky britských tajných služieb, je potrebné rozhádať a rozdeliť ľudí medzi sebou kúpenými politikmi. Ďalší bývalý člen CIA potvrdil kupovanie politikov, ktorí mali hlasovať v prospech ich chránenca. Boli spomenuté mnohé aj iné spôsoby udržania si mocenského vplyvu pomocou tajných služieb, OSN, ale aj samotných politikov.

Čo to znamená pre taký malý štátik akým je Slovensko, ale aj iné rozlohou väčšie bývalé postsocialistické štáty?

Iba to, že Slovensko a všetky postsocialistické štáty sú novodobými kolóniami „vyspelého západu“, ktorý je schopný kvôli zachovaniu si mocenského vplyvu urobiť všetko. Na Slovensku sa to prejavilo atentátom na demokraticky zvoleného premiéra. Ale predtým sa na slovenskej politickej scéne objavili psychopatické persóny, ktoré neustále rozoštvávajú spoločnosť nenávistnými prejavmi. Média a rôzni britskou vládou platení „influenceri“, neustále šíria beztrestne politickú propagandu, plnú živočíšnej nenávisti. Z médií a parlamentu sa bežným ľuďom vysmievajú a vyhrážajú tzv. „politici“, ktorí vedome ničili štát po všetkých stránkach a boli schopní zájsť až tak ďaleko, že siahli občanom štátu na ich ľudskú dôstojnosť  a hrubo zasahovali do najintímnejších sfér bytia človeka.

Mnohí ľudia sú znechutení z toho, že nekoná súčasná vláda, že nekonajú kompetentné úrady.

Mnohí ľudia podliehajú nenávistnej mediálne a politickej propagande a začínajú schvaľovať násilie páchané na iných ľuďoch.

Mnohí ľudia prestávajú sledovať politické aj mediálne dianie a uzatvárajú sa do vlastného sveta a snažia sa jednoducho prežiť.

Mnohí ľudia nerozumejú tomu čo sa v skutočnosti deje, ale podobné koloniálne dianie ako je na Slovensku, sledujeme aj v iných postsocialistických štátoch.

Odpoveďou na toto všetko je spomínaný dokumentárny film.

Žiaľ predstavitelia tvrdej „západnej propagandy“ mlčky schvaľujú aj genocídu v Gaze, ktorú rozpútal Izrael. A pozadie tejto genocídy je rovnaké aké bolo všetkých genocíd a umelo vyvolaných hladomorov, ktoré sa diali počas minulého storočia, ale aj v tomto storočí.

Z histórie Konga vieme, že Kongo bolo súkromnou kolóniou belgického kráľa Leopodla II, ktorý bol zodpovedný za páchanie tých najhorších zverstiev a smrť približne desiatich miliónov nevinných ľudí. Po prevalení sa škandálu, prevzala správu nad Kongom belgická vláda, ktorá sa po roku 1960 nechcela vzdať konžského nerastného bohatstva.

Po štátnom prevrate zorganizovanom  v Kongu, zorganizovanom Belgickom, USA, západnými štátmi s pomocou CIA a zavraždení nepohodlného Patricea Lumumbu, boli pod dohľadom OSN naďalej masakrovaní a vraždení nevinní obyvatelia Konga. Takisto, ako boli o pár desaťročí v r. 1994 pod dohľadom OSN zmasakrovaní Tutsiovia vo Rwande.

OSN sa celé desaťročia prizerá tichým genocídam v podobe hladomorov  a vojenskému šialenstvu v rôznych afrických štátoch, na Blízkom východe, v Jemene…

Genocída v Gaze, je tak v skutočnosti iba vrcholom ľadovca zvrátenej mocenskej politiky „vyspelej západnej civilizácie“, ktorá sa kvôli udržaniu si moci a bohatstva neštíti vraždiť nielen nepohodlných politikov, ale ani ženy a deti.

V spomínanom dokumente zazneli mnohé vyjadrenia rôznych aktérov vtedajšieho diania…

Jeden z nich hovoril o vraždení nevinných žien a detí v tom zmysle, že ženy zabíjal preto, lebo sú horšie ako muži.

Pri sledovaní výpovede vojaka NATO, ktorý s cigaretou v ruke suverénne hovoril o tom, ako cit: „v prestávkach medzi zabíjaním negrov chodil na klavírne recitály“ sa mi začal dvíhať žalúdok, nielen z toho čo a kým spôsobom hovoril, ale aj z toho, že v súčasnosti je náš štát súčasťou tohto „vyspelého západného sveta“. Sveta, na ktorí sú mnohí aj na Slovensku takí pyšní.

Preto sa pýtam, ako môže byť niekto hrdý a pyšný na to, že patrí do civilizácie, ktorá si svoju moc udržiava vraždením tých najnevinnejších a najbezbrannejších, tak ako to bolo aj v Kongu?

V dokumente zaznieva mnoho džezovej hudby, ktorá sa podľa tvorcov filmu stala nástrojom tzv. „mäkkej sily a diplomacie“. Mne osobne však prelínanie faktov hudbou pripadalo, ako snaha „zjemniť“ surovosť toho všetkého, čo vo filme zaznelo. Možno práve preto, že v súčasnosti žijeme v rovnako surovom svete. A možno aj preto, že je bolo potrebné prekryť paralelu vtedajšieho koloniálneho diania s tým súčasným koloniálnym dianím v Európe, ktorého centrom je opäť „belgický Brusel“…

Devana

26. 9. 2025

Článok bol pôvodne zverejnený na: Belobog.sk