čo život dal a vzal

Ilustračný obrázok: Pixabay

V dnešný, slnkom zaliaty prvomájový deň, ktorý by mal oslavou práce premýšľam nad tým, prečo súčasná civilizácia, ktorá sa začala formovať pred mnohými tisícročiami zaniká.

Pred desaťročiami, keď svet čelil podobnej kríze ako je tá súčasná,  Mahátmá Gándhí  pomenoval príčiny kolapsu súčasnej civilizácie a definoval „Sedem sociálnych hriechov“, ktoré vedú ku kolapsu celej spoločnosti.

Sú to:

1.  Politika bez zásad

2. Hospodárstvo bez morálky

3. Blahobyt bez práce

4. Výchova bez charakteru

5. Veda bez humanity (ľudskosti)

6. Pôžitok bez svedomia

7. Náboženstvo (viera) bez obete

Osobne však považujem za najväčší  sociálny hriech a dovolím si napísať „zločin proti ľudskosti“, ktorý bol na človeku spáchaný, je  „zotročenie človeka prácou“.

Aj dnes človek musí pracovať celé hodiny denne, len aby dokázal prežiť. Vo vyspelej civilizácii, ktorá sa pýši technickým a technologickým rozvojom, ešte stále musia maličké deti pracovať ako otroci, aby mali aspoň jedno jedlo denne. Rovnako pracujú dospelí, pre ktorých sa otrocká práca, ktorej cieľom je naplniť „bezodné vrecká“ boháčov a mocenských elít, stala jedinou možnosťou prežitia.

A pritom práca by mala byť najpodstatnejším zmyslom života človeka.

Tvorivá práca, ktorá dáva človeku vnútornú slobodu, naplňuje ho šťastím a pokojom.

Tvorivá práca, pri ktorej človek využíva danosti, ktoré dostal darom od Stvoriteľa a ktorá ho s ním priamo spája.

Tvorivá práca, vďaka ktorej môže človek napredovať, mravne, intelektuálne a duchovne rásť.

O toto všetko bol však človek pripravený hrubým a zákerným spôsobom. Pretože všetko to čo malo slúžiť človeku na jeho zušľachtenie, bolo použité na jeho zotročenie.

„Otrocká práca“ bez tvorivosti a vnútorného uspokojenia vytvára v človeku odpor voči práci ako takej. Preto dnes miliardy ľudí snívajú o živote bez práce a mnohí dobrovoľne odmietajú pracovať. Považujú prácu iba za nutné zlo.

Pred takmer 140timi rokmi, v roku 1886 sa robotníci v Chicagu vzopreli novodobému otroctvu. V prvých  májových dňoch vyšli do ulíc a žiadali osemhodinový pracovný čas. Demonštrácie boli krvavo potlačené a nastalo prenasledovanie robotníckeho hnutia v celých USA. Sedem vodcov robotníckeho hnutia bolo odsúdených na smrť a štyria z nich boli popravení.  Prvý Máj sa neskôr  v roku 1889 na zakladajúcom kongrese II. Internacionály stal oficiálnym sviatkom práce a všetkých pracujúcich.

V súčasnosti je sviatok práce často znevažovaný ako pozostatok „zločinného komunistického režimu“. Práca sa pre miliardy ľudí znova stala len nanúteným otroctvom, čo  spôsobilo mravný úpadok nielen mocenských elít, ale celej spoločnosti.

A práve tento mravný úpadok, ktorý bol zapríčinený cieleným konaním zločinov proti ľudskosti a násilným potláčaním pravého zmyslu ľudského bytia, spôsobil súčasný kolaps a následný zánik civilizácie. Civilizácie, ktorej elity sa začali hrať na bohov a vedome zničili v mnohých ľuďoch ich božskú podstatu. Božskú podstatu, ktorá sa prejavuje tvorivosťou a prácou.

Záleží však len na človeku samotnom, či bude schopný zachrániť seba samotného a dokáže vybudovať novú spoločnosť, založenú na základoch mravnosti a ľudskosti.

Devana

Slnovratovo 1. Máj 2024

Článok bol pôvodne zverejnený na: Belobog.sk