čo život dal a vzal

Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik

Napísal mi včera jeden môj priateľ…

Áno svetlo vždy zaženie temnotu tak, ako keď ráno vyjde slnko a zaženie nočnú tmu.

Veľmi rada pozorujem východ Slnka. Ako sa jeho prvé lúče pomaly predierajú ponad horizont kopcov a mäkké svetlo sa začne rozlievať po ich vrchole. Až vtedy Slnko prvý krát vykukne nad obzor a ukáže sa v plnej sile a kráse.  Takisto rada sledujem jeho západ. Keď na dvor a záhradu začne sadať závoj šera, ale obloha je ešte celá zlatoružovo sfarbená jeho poslednými lúčmi . Vtedy často utekám na koniec záhrady, aby som ešte videla aspoň kúsok jeho žiarivého kotúča, kým sa úplne neschová za neďaleký kopček nad domom.

Milujem Slnko a jeho svetlo. Dokáže dávať život a dokáže ho aj brať. Bez neho by nebol život na Zemi. Zem by bola iba tmavou pustou planétou bez života. A toto všetko ľudia vnímajú ako samozrejmosť, rovnako ako aj množstvo iných vzácnych vecí.

Prestali vnímať nielen svetlo, krásu a vzácnosť Slnka, ale aj svetlo, krásu a vzácnosť života, lásky, ľudskosti a múdrosti. Preto často tápu v tme Zla, v duševnej a duchovnej temnote.

Áno, ľudia prestali hľadať svetlo a zabudli, že je v každom z nich. Zabudli na to, aký vzácny je ich vlastný život, zabudli na Boha v sebe, zabudli  žiť a byť ľuďmi.

Prestali hľadať svetlo, ktoré by im pomohlo presvetliť  temnotu v ich vlastných životov, ale aj v spoločnosti. Zabudli na to, že svetlo dokáže vždy zahnať aj tú najtmavšiu temnotu. Niekedy je to malý plamienok ľudskosti v tme egoizmu  v podobe empatie, súcitu a najmä pomoci. Inokedy jemné svetlo Lásky, ktoré dokáže zahojiť aj tie najhoršie rany a choroby tmy nenávisti. A stáva sa, že  sa občas rozžiari  jasné svetlo múdrosti v dusivej tme hlúposti, ktoré dodá nádej tam, kde ju už mnohí nevidia.

Svetlo vždy zaženie temnotu, aj tú, ktorá sa teraz snaží zničiť tento náš svet, ľudstvo, planétu tak, ako keď ráno vyjde Slnko a zaženie tmu noci.

Devana

Slnovratovo 5. november  2023

Článok bol zverejnený na: Belobog.sk