čo život dal a vzal

Ilustračný obrázok: Gerd Altmann Pixabay

Počas predvolebnej kampane ma zaujal rozhovor,  ktorý viedli študenti s už terajšou poslankyňou za PS Tamarou Stohlovou a tá nedokázala odpovedať na ich otázku, kedy vzniklo Československo a kto bol jeho prvým prezidentom. Ospravedlnila to formulkou, „že nie je fanúšičkou memorovania“.

Žiaľ odpoveď, ktorú nevedela, patrí medzi základné vedomosti a všeobecný prehľad, ktorý by mal mať každý absolvent základnej školy na Slovensku.

Neskôr som videla  podobné predvolebné video, v ktorom sa aktéri na otázku, čo chcú urobiť pre Slovensko, zmohli iba na strohé, habkavé odpovede v podobe fráz a floskúl.

Takéto videá, alebo články nevypovedajú iba o mentálnych schopnostiach, či vzdelaní jednotlivcov, ale najmä o mocenských systémoch, ktoré vytvárajú a formujú celospoločenské dianie a úroveň  mravnej, intelektuálnej a duchovnej vyspelosti človeka samotného a aj celej spoločnosti.

V tejto súvislosti  som si spomenula na knihu rozhovorov Davida  Barsamiana s Noamom Chomskym, ktorá vyšla v USA už pred desiatimi rokmi pod názvom „Mocenské systémy“.

Noam Chomsky v častiach „Mentálne otroctvo“  a „Náuka o objavovaní“ už v tom období  považoval za hrozbu nielen sociálne siete, ktoré boli v tom čase na vzostupe, ale aj upadajúci systém vzdelávania. To, čo množstvo ľudí považuje za výdobytky techniky a moderné technológie, v skutočnosti spôsobuje nielen pokles intelektuálnej úrovne človeka, ale v mnohých prípadoch až stavy chorobnej závislosti. Ľudia tak strácajú nielen vedomostnú úroveň, ale aj základné vyjadrovacie schopnosti hovoreným aj písaným slovom.

Vidíme to už pri malých deťoch, ktoré sa vo voľných chvíľach zabávajú mobilmi, či tabletmi, ale aj v tvorbe pre túto vekovú kategóriu, kde klasické rozprávky s nahovoreným slovom, ktoré dieťaťu pomáhalo vytvárať slovnú zásobu a rozvíjalo fantáziu, nahradili krátke príbehy s rôznymi „zvukovými efektmi“ namiesto slov.

Mladí ľudia majú ťažkosti s vyjadrovaním rozsiahlejších viet, chýbajú im základné znalosti z materinského jazyka, prestali čítať knihy a venujú útržkovitým informáciám najmä na soc. sieťach. Takisto im klesá úroveň základných vedomostí, pretože využívajú možnosť, „že aj tak je všetko na internete“. S rozvojom moderného školstva, ktorý je založený najmä na využívaní moderných technológií, ide ruka v ruke intelektuálny úpadok ľudstva a spolu s ním aj mravný a duchovný úpadok.

Doba „technokracie“, ktorá nastala prudkým rozvojom moderných technológií, v skutočnosti vyvolala „Dobu temna“  a útlm, či dokonca likvidáciu rozvoja ľudského intelektu. Vytvorila v ľuďoch predstavu, že myslieť už nie potrebné, pretože všetky informácie sú verejne dostupné a stačí si ich vyhľadať. Ale samotné informácie nie sú základom vedomostí a už vôbec nie znalostí. Na to, aby človek dokázal vytvárať z informácií vedomosti a následne znalosti musí vedieť pochopiť to, čo číta. A v dnešnej dobe, keď ľudia preferujú iba krátke strohé informácie vidíme, že už aj mnohí dospelí majú problém chápať rozvitú vetu, či dlhší písaný text. A v takomto prípade človek stráca nielen základné vedomosti a všeobecný prehľad, ale aj schopnosť vidieť podstatu problému a  premýšľať v širších súvislostiach a najmä ich spájať.

Preto je namieste otázka, komu vyhovuje novodobá  technokratická „Doba temna“, ktorá v skutočnosti priniesla taký veľký úpadok ľudstva?

A v akom stave je spoločnosť, keď štáty riadia a vládnu v nich ľudia síce s  formálnym vzdelaním, ale bez základných vedomostí, všeobecného prehľadu, jazykových schopností a najmä bez znalostí z oblasti riadenia sociálneho systému, akým štát je?

Dovolím si tvrdiť, že vo veľmi zlom a na pokraji úplného zániku. Ocitli sme sa v dobe dekadencie, keď ľudia síce objavili viac ako sedemdesiat rôznych pohlaví, môžu sa identifikovať ako  zvieratá, či  veci,  ale zabúdajú na svoju jedinečnú ľudskú podstatu. Neuvedomujú si, že vďaka technológiám a životu vo virtuálnej realite sa sami odsudzujú na samotu v spoločnosti svojho „šúchacieho milášika“, s ktorým trávia viac času, ako so skutočnými ľuďmi.

Áno, ľudstvo sa ocitlo v neuveriteľne krutej „Dobe temna“, v ktorej je tá najhoršia forma otroctva – „mentálne otroctvo“ považované za slobodu. A  spôsob akým je táto forma otroctva dosahovaná – fašizmus v jeho najsofistikovanejšej podobe, je označovaný za liberálnu demokraciu.

Preto je nutné začať premýšľať nad tým, či chcú ľudia ostať ľuďmi a žiť ako ľudia, alebo im stačí byť ľahko programovateľnými biorobotmi, ktorí budú bez premýšľania plniť rozkazy a príkazy mocenských elít.

V dnešnej dobe však vidieť, že mocenské elity pochopili, čo spôsobili, pretože nie všetci ľudia sa túžia stať biorobotmi. Lenže ako som písala v staršom zamyslení, že tak ako ťava neprejde uchom ihly, tak boháči nikdy nezmenia svet k lepšiemu, o nápravu spoločnosti sa budú musieť postarať  ľudia, ktorým na nej skutočne záleží.

Devana

Slnovratovo 12. október 2023

Článok bol zverejnený na: Belobog.sk