čo život dal a vzal

Pred pár mesiacmi som dostala ponuku preložiť a upraviť do súčasného jazyka knihu Ivana Antonoviča Jefremova „Hmlovina Andromedy“.  Knihu, ktorá je označovaná ako sci-fi román, som prvýkrát čítala ako dieťa a bola som očarená príbehmi v nej, ale aj  odvahou a odhodlanosťou  ľudí, ktorí hľadali nové svety a najmä „obyčajným životom“ pozemšťanov milujúcich rodnú planétu.

Keď som si ju znova prečítala, v jednej chvíli som pocítila veľkú bázeň a pýtala som sa sama seba, či vôbec dokážem preložiť a upraviť román takého rozsahu. Obdiv a úcta k autorovi vyvolávali vo mne pochybnosti o mne samotnej. Lenže človek je zvláštny tvor…

Ivan Antonovič Jefremov na snímke z roku 1925. Ilustračný obrázok: Wikipedia

Ešte raz som si román prečítala a zahĺbila som sa do ruského originálu. S rešpektom som začala robiť na prvej kapitole a postupne som sa začala myšlienkami vnárať do „Jefremovovho sveta“, budúcnosti tridsiateho storočia, Éry Veľkého Okruhu.  A po čase sa stala zvláštna vec.  Keď som sa zahĺbila do práce, stávala som sa súčasťou  sveta budúcnosti a mala som pocit, ako keby som žila súčasne dva paralelné životy. V jednom, život obyčajnej ženy a v tom druhom som bola Jefremovým súputnikom, ktorý ma viedol v mojej  práci. Ukazoval mi nepoznaný svet Vesmíru, Zeme, ale najmä seba samej. Učil ma kým som. Učil ma, kým sa môže človek stať. Učil ma byť človekom budúcnosti, človekom novej spoločnosti. A takým človekom môže byť každý z nás.

Vedomosti a najmä poznatky z rôznych vedných disciplín, ktoré plynulo vytvárali dej knihy mi ukázali, aké je pre človeka bytostne dôležité mať všeobecný prehľad, aby dokázal pochopiť  dianie v spoločnosti. Stretla som sa napríklad  s astronómiou, astrofyzikou, fyzikou, matematikou, paleontológiou, archeológiou, antropológiou, históriou, biológiou, medicínou, kybernetikou a množstvom iných odborov, ale aj s filozofiou, dialektikou, ale aj s výtvarným umením, hudbou, literatúrou a estetikou.

Pochopila som, aké je dôležité vydať sa na celoživotnú cestu štúdia a bádania, ktorá by mala byť samozrejmosťou pre každého človeka, aby mohol ľudsky rásť a napredovať, robiť slobodné rozhodnutia a prevziať zodpovednosť za svoje konanie  Pochopila som, čo pre človeka znamená práca a aká je pre jeho rozvoj potrebná prirodzená tvorivosť, ktorá naplní a rozžiari dušu harmóniou a šťastím.

Jefremov ma naučil aké podstatné sú pre vývoj a formovanie človeka hodnoty. Tie hodnoty, ktoré sú dnes zaznávané a opovrhované. Vysvetlil mi zákonitosti prírody, ale aj života obyčajného človeka. Ukázal mi veľkoleposť ľudského ducha a života, ktorý tak veľmi kontrastuje so súčasným životom.

Môj život s Jefremovom bol jednou z najdôležitejších, ale aj vnútorne najbolestivých etáp života, ktorá ma prinútila prehodnotiť môj doterajší život, pretože som  musela siahnuť na dno bytia, aj na vrchol doterajších schopností.

Teraz však môžem povedať, že I. A. Jefremov sa stal jedným z najdôležitejších mužov môjho  života, ktorý mi ukázal Cestu, ktorou sa mám uberať a ktorou sa môže uberať celé ľudstvo. Pretože moja milovaná „Hmlovina Andromedy“ nie je iba vedecko-fantastický román, ale je návodom na prežitie ľudstva. Záleží však na každom jednotlivcovi, akú cestu si vyberie a akú spoločnosť postupne vybuduje.

Venované všetkých tým, ktorí pri mne stáli a človeku, ktorý mi napriek pochybnostiam o obsahu knihy, pomohol po mojom krátkom zaváhaní vrátiť sa späť na Cestu.

Devana