Nočný dážď vrátil život záhrade, ktorá bola umorená suchom a ostrým vetrom. A aj napriek chladnejšiemu počasiu sa všetko zazelenalo novými odtieňmi a krehké lístie lipy a brezy sa chvelo v prudkom vetre, ktorý ohýbal ich konáre.
Ilustračný obrázok: Pixabay
Chvíľu som len tak stála zababušená v hrubej bunde s kapucňou a obdivovala som zázrak života, ktorý som videla už toľkokrát. A v jednom momente som si spomenula na „symfóniu života“…
Spomenula som si na krátku pasáž z pripravovanej knihy Ivana Antonoviča Jefremova „Hmlovina Andromedy“, v ktorej bolo úchvatne opísané hudobné dielo, nádherná oslava života na Zemi, od jeho zrodu, až po krásu budúcnosti.
Keď som túto pasáž upravovala, v jednom okamihu som počula hudbu života Zeme a zreteľne som videla a cítila aj jej farebné prevedenie, ktoré bolo súčasťou symfónie…
Aj my samotní sme súčasťou tohto zázraku. Zázraku, o ktorý pomaly prichádzame, možno preto lebo mnohí z nás si nedokázali doteraz predstaviť jeho skutočnú hodnotu. Prichádzame oň kvôli šialenej neľudskosti a chamtivosti zopár jedincov a ich lokajov, pre ktorých zázrak života nič neznamená a nemá žiadnu hodnotu.
Dokážeme zachrániť všetko to vzácne čo nás obklopuje, alebo kvôli našej ľahostajnosti a ustráchanosti zanikne „symfónia života“ Zeme?
Dokážeme ešte precítiť neobyčajnú obyčajnosť života, počuť jeho hudbu a vidieť všetky všetky jeho farby, alebo sa necháme zničiť chladom umelej inteligencie a technológií, ktoré z ľudí vysávajú život aj ľudskosť?
Dokážeme byť ľuďmi a chceme nimi ostať?
Zamyslenie bolo zverejnené na: Belobog.sk
V Symfónii o Zemi je obsiahnutá i Symfónia... ...
Boh vytvoril človeka priameho, ale ľudia si... ...
Celá debata | RSS tejto debaty