čo život dal a vzal

Nočný dážď vrátil život záhrade, ktorá bola umorená suchom a ostrým vetrom. A aj napriek chladnejšiemu počasiu sa všetko zazelenalo novými odtieňmi a krehké lístie lipy a brezy sa chvelo v prudkom vetre, ktorý ohýbal ich konáre.

Ilustračný obrázok: Pixabay

Chvíľu som len tak stála zababušená v hrubej bunde s kapucňou a obdivovala som zázrak života, ktorý som videla už toľkokrát. A v jednom momente som si spomenula na „symfóniu života“…

Spomenula som si na krátku pasáž z pripravovanej knihy Ivana Antonoviča Jefremova „Hmlovina Andromedy“, v ktorej bolo úchvatne opísané hudobné dielo, nádherná oslava života na Zemi, od jeho zrodu, až po krásu budúcnosti.

Keď som túto pasáž upravovala,  v jednom okamihu som počula hudbu života Zeme a zreteľne som videla a cítila aj jej farebné prevedenie, ktoré bolo súčasťou symfónie…

Aj my samotní sme súčasťou tohto zázraku. Zázraku, o ktorý pomaly prichádzame, možno preto lebo mnohí z nás si nedokázali doteraz predstaviť jeho skutočnú hodnotu. Prichádzame oň kvôli šialenej neľudskosti a chamtivosti zopár jedincov a ich lokajov, pre ktorých zázrak života nič neznamená a nemá žiadnu hodnotu.

Dokážeme zachrániť všetko to vzácne čo nás obklopuje, alebo kvôli našej ľahostajnosti a ustráchanosti zanikne „symfónia života“ Zeme?

Dokážeme ešte precítiť neobyčajnú obyčajnosť života, počuť jeho hudbu a vidieť všetky všetky jeho farby, alebo sa necháme zničiť chladom umelej inteligencie a technológií, ktoré z ľudí vysávajú život aj ľudskosť?

Dokážeme byť ľuďmi a chceme nimi ostať?

Zamyslenie bolo zverejnené na: Belobog.sk