čo život dal a vzal

V týchto dňoch mám rozčítanú zaujímavú knihu F. Williama Engdahla Semienko skazy, v ktorej popisuje vznik agrobiznisu, ale aj snahu mocenskej elity kontrolovať výrobu potravín. Používanie, ale hlavne zneužívanie a hrozbu geneticky modifikovaných organizmov – GMO.

Ilustračný obrázok: Pixabay

A pri čítaní nielen tejto knihy, ale aj iných zaujímavých kníh často premýšľam o tom, ako sú ľudom odopierané informácie.

Média, internet, sociálne siete ponúkajú iba čiastkové informácie, ktoré viac zavádzajú ako hovoria pravdu, fakty či vysvetľujú udalosti a deje.

Ľudia majú neúplné poznatky  a len veľmi málo vedia, čo sa okolo nich v skutočnosti deje.

A nie je to zámer?

Zámer držať ľudí v otroctve nevedomosti a pritom ich presviedčať o tom, akí sú vďaka technickým a technologickým výdobytkom múdri, vyspelí a na úrovni.

Kedysi ľudia viac čítali knihy, mali na to čas. Teraz mnohí tvrdia, že čas nemajú. Lenže čas plynie stále rovnako, aj keď si často myslíme, že doba sa šialene zrýchlila.

Mnohí pracujú od nevidím do nevidím, iní trávia čas s mobilmi a na sociálnych sieťach, alebo pri obrazovkách televízorov a monitoroch počítačov. Pozerajú stále dookola správy o politickej stoke, alebo slaboduché televízne vysielanie, ktoré otupuje myseľ a zmysly človeka.

Áno, je to zámer, pretože človek bez poznania je ako prázdna nádoba, do ktorej je  potom  jednoduché naliať mediálne  splašky, alebo nasypať semienka skazy, nevedomosti, strachu, beznádeje, ale aj egoizmu a nenávisti.

Takto je človek potom dokonale ovládateľný a bez premýšľania plní vôľu, rozkazy a príkazy otrokárov a ich lokajov.

Možno je najvyšší čas hľadať poznanie a pravdu, ktoré sa ako nenápadné popolušky skrývajú v knihách. A práve preto sú pre mňa osobne knihy veľmi dôležité, pretože ma neobmedzujú v premýšľaní. K textu, ktorý ma zaujíma, sa môžem vrátiť, kedy chcem a potrebujem, dokonca si môžem urobiť poznámky a založiť ich do knihy, presne tak, ako sme to robili kedysi dávno, pred technokratickou dobou. Dobou, ktorá začala človeka oberať nielen o poznanie, ale hlavne o jeho ľudskosť a dušu.

Ešte stále máme čas vrátiť sa ku knihám, k poznaniu, k podstate človeka…